Balkón mám plný skla. Kuchyňa a izba je už pozametaná. Úlomky skla boli rozmetané po celom priestore. Rozbité dvere som vysadila a vyložila na chodbu pred dvere. Balkónové okno je ježaté úlomkami, ktoré výchor nevyrval.
Do dverí bola privretá jedna z mojich mačiek. Neviem ktorá. Bol to šok. Dvere sa nedali otvoriť. Obývačkové okná sa vzdúvali a vyzeralo to, že každú chvíľu sa aj tie rozletia a sklo sa ako ostré projektily vrúti dovnútra. Musela som zavrieť vpierajúce sa okno, aby som mohla vyslobodiť mačku. Des, des, des! Nevedela som čo skôr. Mala som pocit, že to trvá večnosť. Bezmocnosť drásajúca srdce. Cica sa počurala. Zmizla a neviem, v akom je stave. Babuľko moje nešťastné.
Chystali sme sa späť. Pokľudný večer. Nad horami sa blýskalo. Celé popoludnie sa chystalo k búrke, ale nič. S Maxom sme sa chvíľu dívali na blesky. Bola som v obývačke. Už neviem, čo som robila. Zrazu náraz z juhu a v okamiho všetko lietalo, sklo rinčalo a dvere sa zabuchli. Vyrvalo mi okno v izbe. Roztrieskalo balkónové sklo.
Bojím sa o moju mačičku. Už viem, že to mohla byť buď Gabrielle alebo Maxo. Maxa som po dlhom hľadaní našla v neskutočne malej škáre pod rozkladacím kreslom, ale hneď mi zmizol. Teraz je pod vaňou v neprístupnom rohu a nekomunikuje. Gabrielle neviem kde je. Mišku som chvíľu videla tesne po tej katastrofe, ale tiež sa vzápätí schovala a neviem ju nájsť.
Ostatní sa pomaly trochu otriasli a postupne vyliezli. Je mi do plaču. Plačem. Chodím po byte a volám svoje miláčiky. Nad Gabrielle, Maxom a Miškou visí otáznik. Bolí to. Prečo?????? Chúďatko moje.
02:39 Už viem, kde je Miška. Asi jej nič okrem šoku nie je. Nedala sa vybrať zo skrýše. Keby ju niečo bolelo, tak to dá vedieť. Takže Gabrielle? Bože, kde je?
03:40 Našla som Gabrielle. Napriek dažďu a opakujúcich sa búrok bola niekde zalezená na balkóne. Je v šoku a bojí sa. Napodiv bola suchá a teplučká. Skrútená do klbka. Dovolila, aby som sa jej z metra dotkla. Cítila som, že je pripravená na útek. Nechápem, veď som ju tam hľadala. Nejdem to znásilňovať. Pri predstave, ako mi splašené behá po balkóne plnom úlomkov skla, som ju radšej nechala. Upratala som balkón. Snáď sa osmelí. Takže stále neviem, kto je ten nešťastník. Už som kľudnejšia, keď viem, kde sú. Teraz musím počkať, kým sa rozhodnú svoje skrýše opustiť.
Ách, chvala bohu. Gabi je už pri mne a nič jej nie je. Akurát som rozmýšľala, že som mala naprogramovanú sobotu. Stretnutie so sestrou a nákup v Ikei. Hmmm, teraz budem musieť riešiť sklenára - nuž neviem, neviem ako sa mi to podarí v sobotu. A samozrejme musím zhodnotiť zdravotný stav Maxa a Mišky. Ostatní sú už viac menej v pohode. Okamih a všetko je naruby:-(
Ďakujem za bútľavú vŕbu internetu. Písanie mi pomáha ten stres prekonať.
Teraz snáď už dobrú noc.
