Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky

Po takmer dvojmesačnej PN-ke som šla znova do práce. Zvítala som sa s najbližšími kolegyňami. Upratala si stôl. Mala som druhé Vianoce. Našla som si darčeky, ktoré ma počkali na stole. Príjemný pocit. Stretla a rozprávala sa s ďalšími. Zistila som, že moje vypadnutie sa pre niektorých kolegov stalo záhadou a našlo sa aj úsmevné zdôvodnenie mojej neprítomnosti, ktoré vzišlo z dávnejšej udalosti a z nedostatku informácii. Pobavilo ma to.Čiastočne som okúsila pracovný virvar. Veľmi mierne. Zľahka. Hneď prvý deň som nezvládla nástup do práce – zaspala som:-) Zobudila som sa síce už o štvrtej avšak s neistým pocitom a ťažobou v žalúdku, ktorý som už dávno necítila. Po márnej snahe uvoľniť sa a zaspať som siahla po knihe. Zaspala som a budík ma síce zobudil, ale .... Nebolo to až také zlé. Aby som to vykompenzovala, tak som tiež nezvládla odchod z práce. Zle som si pozrela odchody vlakov a nestihla som 3/4hodinu zo svojich piatočných tanečkov. Keďže trvajú dve hodiny, nebolo to až tak tragické."Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky". Zmenila som sa. Nie dramaticky. Stále som to ja. Zmenila som sa vnútorne. Vo vzťahoch k iným. Uvedomila som si to po prvom pracovnom dni. Počas posledných týždňoch som sa intenzívne stretávala s kamarátkami, s ľuďmi, s ktorými ma niečo spájalo. Teraz to bolo niečo iné. Nie v kontakte s milými kolegyňami a spriaznenými dušami, ale v kontakte s ostatnými. Najmä s takými, ku ktorým som mala vyhranený negatívny vzťah. Pociťovala som napätie, ale iné. Žeby sa mi vrátil môj starý dobrý optimizmus? Aj keď som cítila napätie, nepociťovala som hnev. Zvláštny pocit. Dokonca by som mohla povedať, že príjemný. Bol to len prvý dotyk, prvá skúška, ale .... hádam mi to vydrží, že?Netvrdím, že nebudem nikdy reagovať hnevom. Hnev môže byť rôzny. Krátky a oslobudzujúci alebo ťažký vytvárajúci mrak na duši. Záleží na osobnej voľbe.Zdá sa, že rieka môjho života nabrala konečne správny smer.