Viem, že pohľad odbornej kritiky a takzvanej laickej verejnosti môže byť úplne odlišný. To je prirodzené. Avšak už párkrát som mala pocit, že daný kritik či kritici sa dívali na úplne iný film ako ja. Aj film Fantóm Opery je presne taký typ filmu. Prečo tá rozporuplnosť, pýtam sa?
Treba povedať, že v prípade tohto filmu sa odborná kritika riadne "vyřádila". Recenzie boli tvrdé a nenechali ani nitku suchú. Laická verejnosť však naopak prijala film s nadšením. Svedčia o tom vzletné komentáre tak k samotnému filmu ako aj soundtracku. Nebudem sa zaoberať slovenskou a českou verejnosťou. Nie sme zvyknutí chváliť, ak sa nám niečo páči. No a keď odborníci povedali, že je to také a onaké, tak to tak asi aj také je, nie?
Zahraničná verejnosť však s chválami a nadšením nešetrila. Nemali zábrany pochváliť a vyjadriť svoje pozitívne pocity. Keď som sa vrhla na rôzne diskusné fóra, hľadala som spriaznené duše a začalo ma zaujímať, prečo jedni i druhí reagujú na vcelku jednoduchý príbeh lásky s nádhernými melódiami tak rozdielne.
Automatická odpoveď je lebo sme rozdielni. A keďže sme rozdielni, je samozrejmé, že máme rôzny pohľad na veci, inak vnímame, inak cítime. Táto jednoduchá odpoveď platí aj pre postoje k tomuto filmu. Keď sa pozriem na pomer vyslovene kladných a vyslovene záporných reakcií, tak hrubým odhadom kladné prevažujú. Ten pomer je zhruba 80% ku 20%. Musím tu podotknúť, že som nebrala do úvahy zaľúbené výlevy obdivovateliek Geralda Butlera (predstaviteľa Fantóma), ktorými sa niektoré diskusné fóra priam hemžia. Špeciálne na you tube. Je to však milé. Veď kto by sa nepozrel so zaľúbením na fešného a sympatického muža, no nie?
Šup späť ku kritikom. Ale predsa ešte jedna poznámka. Pohľadnosť Fantóma bola totiž tiež jedným z kritických argumentov tých, ktorí očakávali skôr netvora v maske. A možno aj skôr horor? Horor nebol. Nuž autori filmového spracovania, podotýkam muzikálu a nie pôvodnej románovej verzie, sa rozhodli inak. V jednom komentári som čítala: "Nie je to príbeh masového vraha. Nie je to príbeh posadnutého šialenca. Je to príbeh ľudskej bytosti." Myslím si, že toto je kľúč k tomu, prečo sa ten príbeh dotkol toľkých sŕdc.
Čo vadilo odbornej kritike (zhodli sa takmer na 99% - aspoň v tých, ktoré som čítala - niekedy som mala pocit, akoby písali cez kopirák):
- statické, bez nápadu, zlý spev, zlé hranie, zlý casting špeciálne čo sa Fantóma týka, opakujúce sa melódie, zlá kamera, netalentovaný Schumacher a snáď malé plus pre divu Minnie Driver
- film či pridlhý videoklip k hudbe?
- pohnutia duše hlavnej hrdinky hrané a´la Angelika, smiešne znetvorenie smiešneho Fantóma a mastné vlasy Roula (perly zo slovenského a českého prostredia)
- lepšie by bolo, keby sa tam toľko nespievalo (hmm to ma dostalo:-)
- radšej CD s pôvodnými interprétmi Michael Crawford a Sarah Brightman ako toto ....
Čo vadilo laickej kritike:
- paradoxne iba nepatrná časť hovorí o hroznom filme, nudnom prepadáku - čo neplatí o takých, ktorí hneď povedia, že muzikál nemusia a tým je to pre nich nuda a "Načo sa tam toľko spieva?"
- keď hovoria, že film je nanič, hovoria tak preto, lebo spev je hrozný, neprofesionálny, neškolený - špeciálne Butlerov, skladby sú pozmenené, doplnené scény, ktoré vadia (ide teda o fanúšikov divadelnej verzie prípadne iných)
- vedú námietky, že dvoch hlavných predstaviteľov mali spievať a hrať iba a jedine Michael Crawford a Sarah Brightman - tí jediní správni predstavitelia Fantóma a Christine
- siahnutie na ich miláčika a jeho prezentovanie v inom šate vôbec nepripúšťali a už dopredu boli predpojatí
- len veľmi málo z nich uznalo svoju predpojatosť a dali filmovému Fantómovi aspoň nejaký kredit - aspoň spevu Patricka Wilsona (Roul) a Emmy Rossum (Christine) a Minni Driver za herecký výkon
Čo uchvátilo laickú verejnosť:
- emócie, city, príbeh ľudskosti vyjadrený krásnou a nezabudnuteľnou hudbou
- prirodzený spev odrážajúci pohnutia duše, nádherná a úchvatná hudba
- charizmatický Fantóm - portrét človeka zatrateného najbližšími a celou spoločnosťou - portrét človeka, ktorého presvedčili, že je netvorom a on sa napokon tým netvorom stal. Netvor s dušou túžiacou po uznaní, po kráse a po láske. Každý jeden po tom túžime.
Takže rozsah názorov bol a je široký a rôznorodý. A to je napokon dobre. Napriek tomu, že film remeselne pôsobí na kritikov ako červené súkno (niektoré sa naozaj oplatí prečítať), našiel si svojich obdivovateľov. Priviedol ku krásnym melódiám aj mladšiu generáciu, ktorá akoby sa zdalo požaduje vo filmoch hlavne čo najviac akcie a krvi a rozruchu. A predsa mnohí z nich (podľa komentárov) podľahli čaru nežnosti a kráse hudby. V tomto svete, kde sa nám častokrát javí, že pozitívne emócie už nemajú cenu, keď sa brnká na tie najnižšie emócie v rôznych reality show, je optimistické vidieť, že láska naďalej oslovuje otvorené mysle.
Z tohto pohľadu film splnil svoju misiu, či už ju mal alebo nemal. Odborní kritici kritizujte. Divákom sa aj tak bude najviac páči práve to, čo sa dotkne ich duše a srdca. Akýmkoľvek spôsobom a nielen vo filmovom svete.
A nakoniec, ak máte chuť, pozrite resp. vypočujte si malú vsuvku, ktorá sa do filmu nedostala. Hádam aj dobre, lebo ďalšiu "rozvláčnosť" by už kritici možno neprežili. Je však fakt, že je to dodatok, ktorý v pôvodnom muzikáli nie je a zrejme tam tým pádom naozaj nepatrí.
