
Je niečo pred štvrtou hodinou rannou. Nemôžem spať v nezvyčajnom tichu, ktoré sa rozprestiera za oknami hotelíka v Terchovej. Žiadny hluk, žiadne vlaky, žiadne autá, žiadni susedia. Ticho. Ticho hmatateľné.
V hlave mi víri hudba. Duet „The Point of No return". Duet z Dona Juana Triumfujúceho, ktorý napísal Fantóm opery pre Christine. Pred odchodom do Terchovej som si pustila DVD-čko Fantóma opery. Ako kulisu. Napokon som sa namiesto balenia nechala vtiahnuť do príbehu, do víru citov, krásnych melódií, strhujúcich hlasov.
Kúpila som DVD tak približne pred pol rokom, ale vždy som ho odložila bokom. Z tohto muzikálu som poznala len ten známy duet The Fantom of the Opera spievaný Fredym Mercurym. Film čakal na svoju príležitosť a dočkal sa.
Wow. Zamilovala som sa na prvý pohľad, pardon počutie. Romantický príbeh nežnej kvetinky medzi dvoma mužmi. Na jednej strane učiteľ, tajomný a neznámy anjel hudby, požadovačný a prísny žijúci v katakombách pod divadlom. Na druhej strane starý detský priateľ, s ktorým sa stretla po rokoch, keď prišiel do divadla ako jeho nový mecenáš.
Ovládanie, žiarlivosť, pygmalionské nároky tajomného anjela. „Ty dáš svoj hlas mojej hudbe. Budeš mi slúžiť a spievať v temnotách." Vášeň strhujúca i sebecká, túžiaca vlastniť. Vášeň tvora, ktorý žije v osamotení, v nedobrovoľnom vyhnanstve od ľudí poznajúc len opovrhnutie a hnus z jeho fyzického znetvorenia. Génius, ktorému sa opera stala domovom, životom a formou sebavyjadrenia. Svetom, kde jeho duch mohol žiť slobodne a vlastne šťastne, až ...
Do jeho sveta vstupuje nezvyčajný talent, malá sirota, ktorej jej otec sľúbil na smrteľnej posteli, že keď odíde, bude ju sprevádzať, viesť a ochraňovať anjel hudby. A naozaj. V starej kaplnke pod divadlom stretla anjela, ktorý ju začal učiť a školiť jej talentovaný hlas. Dieťa vyrástlo v mladú ženu a problém bol na svete.
Po prvom úspechu, keď neznáma zboristka plnohodnotne nahradila rozmarnú opernú divu a zároveň si získala srdca mladého Roula, Fantóm vystupuje z tieňa a zláka Christine do svojho podzemia - do svojho sveta. Ona hnaná zbožňovaným obdivom a zvedavosťou prebúdzajúcej sa ženy, chce nazrieť pod masku.
„The Point of No Return" je okúzľujúce predstavenie. Zhrdený a zranený muž. Zhrdené a zranené dieťa. Túžba po láske, po ľudskom dotyku, po pochopení. Vášeň zranenej duše. Christine je na chvíľu okúzlená. Priťahuje ju jeho živočíšnosť, jeho vášeň, ale desí sa jeho znetvorenej duše, temnej stránky, násilia, ktorého je schopný. Už sa nebojí pohľadu na jeho skutočnú tvár. Už nie je pre ňu tajomným idolom. Už nevidí telesné znetvorenie, ale pokrivenú dušu utrápeného dieťaťa.
Keď ho odhalí pred celým auditóriom, keď ho vlastne zradí v mene lásky k Roulovi, mení sa Fantom na démona, ktorý chce, aby trpela, tak ako trpí on sám. Unáša ju a v šialenej zlobe hrá s ňou krutú hru. Stavia ju pred voľbu. Zostať s ním a zdieľať život v temnote a on na oplátku nechá Roula žiť.
Svojou obetou prebúdza vo Fantómovi jeho dávno zabudnuté, udupané city dobra a lásky. Už nie tej požadovačnej a vlastníckej. Zlo bolo vyvážené dobrom a obaja smerujú k svojmu osudu. Avšak nie spoločnému. Fantóm pochopil že nemôže Christine vlastniť, že si nemôže vynútiť jej lásku. Môže mať jej telo a jej nenávisť. To už nie je to, čo hľadá.
Christine vo svojej nevinnosti odhalila krásu v ňom. Krásu a lásku hlboko skrytú za maskou - jednou i druhou. Dve duše sa stretli. Jedna nevinná a druhá temná, poznačená zlým osudom. Obe sa zmenili. Christine dospela a vlastne aj Fantóm.
P.S. Neodolala som a vybrala som linky na niektoré citovky:-)