reklama

Gabrielle

Pred pár dňami som ležala na sedačke zababušená do deky s Mačičkou Maličkou uvelebenou na mne a v myšlienkach som bola úplne inde. Myšlienky sa mi túlali po viktoriánskom Anglicku a spolu s autorom som sa zamýšľala nad strastiplným osudom hlavného hrdinu. Zrazu nastal ruch a musela som dať zbohom mladému mužovi, ktorý sa akurát rozhodoval medzi kazajkou viktoriánskej zošnurovanej spoločnosti alebo medzi slobodou ťažkou svojou zodpovednosťou za vlastné rozhodovanie, činy a akceptovaním samého seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Maličká zdvihla hlavičku a pohoršene sa pozrela do chodby. Nasmerovala som tam tiež svoj zrak, ale v šere som nič nevidela. Zvuky boli intenzívne a ... aha, zrazu sa spoza rohu vykotúľala Gabrielle. Plne zaujatá svojou hrou si nikoho nevšímala. Jej pozornosť bola zameraná - nebudem vás napínať. Jej pozornosť bola plne zameraná na konček svojho vlastného chvostíka. Číhala naň. Nechala ho rozkývať a špička chvostíka akoby hovorila: "Poď, poď. Chyť ma. Nechytíš."

"A chytím." - vrhla sa Gabrielle za chvostíkom. Ten sa zachichotal a zmizol Gabrielle za chrbátom. Šantila ako malé mačiatko. Veselá gulička sa tešila. Tak málo jej stačilo ku šťastiu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odložila som knihu a so záujmom ju pozorovala. Žiarila z nej radosť zo života. Aj ten zasmužilý viktoriánsky hrdina by sa určite so záujmom zastavil a možno by aj jeho rozhodovanie nebolo také ťažké.

Gabrielle je mladá mačička. Možno má dva, maximálne tri roky. Neviem presne. Ku mne sa dostala ako dospelá - na dočasný pobyt. Už je u nás jeden a pol roka. Jej príchod bol, ako to obyčajne v prípadoch mačičiek v núdzi býva, nečakaný. Dôvod, prečo u nás nakoniec zostala natrvalo, bol viac než dramatický a tragický.

Gabika bola typickou pouličnou cicou, ktorú sa ľudia snažili všemožne vystrnadiť z jediného miesta, ktoré poznala ako svoj domov - ulicu na sídlisku. Vyviedla tam svoje mladé a snažila sa proste prežiť a dať svojim maličkým všetko, čo budú potrebovať pre ťažký život nechcených zvierat. Ľudská nevraživosť ju pripravila o dve detičky. Smutné je, že nielen dospelí, ale aj deti tých dospelých sa vyvršovali na bezbrannom tvorovi. Nakoniec sa našiel niekto, komu osud mačičky nebol ľahostajný a obrátil sa na ľudí, ktorí by mohli niečo vymyslieť. Mačička aj s mačiatkami sa dostala do depozitu mačkysos a odtiaľ ku mne. V najnevhodnejšom čase, aký len mohol byť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Malí mušketieri

V čase šialenstva, ktoré vládlo v práci, v čase nezvládateľných problémov aj doma k nám prišla vychudnutá, až podvyživená mačička a jej vystrájajúce mačiatka. Moje mačky prišli o balkón a ten bol celý k dispozícii novým nájomníkom. Vtedy som netušila, že to budú poslední dočasní nájomníci. Vtedy som netušila, že budem musieť prekročiť svoj rubikon. 

Gabrielle bola chorá a o nejakom skorom umiestnení do nového domova sa nedalo ani uvažovať. Soplíky, vyčerpanosť robili svoje. Úľavou bolo zistenie, že ona a aj jej drobčekovia sú dobrí pacienti - tabletky zabalené v syre papali ako najväčšiu pochúťku. Chýlilo sa ku konci leta a boli stále u nás. Už nielen na balkóne. Integrovali sa medzi ostatných mojich. Mačiatka mali hneď dve mamy a dospeláci sa vrátili do mačiatkovských hier. Len Maličká a Babuľka sa držali bokom - každá z iného dôvodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odišla som na dlhoočakávanú dovolenku. Preč od toho šialenstva. Čo najďalej. Mačiatka šli do iných depozitov a Gabrielle zostala s mojimi dospelákmi doma. Keď som sa vrátila, mačiatka boli mŕtve. Skosila ich zákerná choroba. Za šokom nasledovala ďalšia rana. Vírus, ktorý tak rýchlo ukončil ich životy, získali od mojich mačičiek - od svojej druhej mamy a najväčšieho kamaráta. Dlhé mesiace som sa mučila dohadmi, kde sa k vírusu mohli dostať tí moji bytoví maznáčikovia. Aby toho nebolo dosť, tak som stála pred mučivým rozhodnutím o bytí a nebytí chorých mačičiek, ich možnostiach a miere ohrozenia zdravých. Nikomu to neprajem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto pred rokom zomrel Kubko. Jeden z tých. Dnes položil labku na ten pomyselný dúhový most na druhú stranu Maxík. Jeden z tých.

Gabrielle zostáva. Veselá a bezstarostná. Samostatná jednotka. Inteligentná cica. Nepotrebuje ľudský dotyk. Keď sa mi však niekedy vážne díva do očí, odráža sa v nich celý vesmír. Udržuje si odstup. Spočiatku ostražitý, ktorý pomaličky slabne. Rešpektujeme sa a rozumieme si. Odstup jej nebráni ľahnúť si k mojim nohám v posteli. Nebráni jej uvoľniť sa a tie nohy dokonca loviť cez paplón. Spomínam si, ako mi raz skočila po bezpečne skrytom palci, keď som ju provokovala k hre. S vervou schmatla korisť. Drží a kope zadnými labkami. Jaj, čo to? V zápale boja capla z postele. Naklonila som sa, že čo to? Prekvapená Gabrielle sa na mňa dívala v čudnej póze tak, ako práve dopadla na zem. Vymenili sme si pobavené pohľady. Žmurkla som na ňu a už jej nebolo.

Obrázok blogu

Gabrielle - naozaj sa nám nejako zaokrúhlila

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu