Gabrielle

Pred pár dňami som ležala na sedačke zababušená do deky s Mačičkou Maličkou uvelebenou na mne a v myšlienkach som bola úplne inde. Myšlienky sa mi túlali po viktoriánskom Anglicku a spolu s autorom som sa zamýšľala nad strastiplným osudom hlavného hrdinu. Zrazu nastal ruch a musela som dať zbohom mladému mužovi, ktorý sa akurát rozhodoval medzi kazajkou viktoriánskej zošnurovanej spoločnosti alebo medzi slobodou ťažkou svojou zodpovednosťou za vlastné rozhodovanie, činy a akceptovaním samého seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Maličká zdvihla hlavičku a pohoršene sa pozrela do chodby. Nasmerovala som tam tiež svoj zrak, ale v šere som nič nevidela. Zvuky boli intenzívne a ... aha, zrazu sa spoza rohu vykotúľala Gabrielle. Plne zaujatá svojou hrou si nikoho nevšímala. Jej pozornosť bola zameraná - nebudem vás napínať. Jej pozornosť bola plne zameraná na konček svojho vlastného chvostíka. Číhala naň. Nechala ho rozkývať a špička chvostíka akoby hovorila: "Poď, poď. Chyť ma. Nechytíš."

"A chytím." - vrhla sa Gabrielle za chvostíkom. Ten sa zachichotal a zmizol Gabrielle za chrbátom. Šantila ako malé mačiatko. Veselá gulička sa tešila. Tak málo jej stačilo ku šťastiu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odložila som knihu a so záujmom ju pozorovala. Žiarila z nej radosť zo života. Aj ten zasmužilý viktoriánsky hrdina by sa určite so záujmom zastavil a možno by aj jeho rozhodovanie nebolo také ťažké.

Gabrielle je mladá mačička. Možno má dva, maximálne tri roky. Neviem presne. Ku mne sa dostala ako dospelá - na dočasný pobyt. Už je u nás jeden a pol roka. Jej príchod bol, ako to obyčajne v prípadoch mačičiek v núdzi býva, nečakaný. Dôvod, prečo u nás nakoniec zostala natrvalo, bol viac než dramatický a tragický.

Gabika bola typickou pouličnou cicou, ktorú sa ľudia snažili všemožne vystrnadiť z jediného miesta, ktoré poznala ako svoj domov - ulicu na sídlisku. Vyviedla tam svoje mladé a snažila sa proste prežiť a dať svojim maličkým všetko, čo budú potrebovať pre ťažký život nechcených zvierat. Ľudská nevraživosť ju pripravila o dve detičky. Smutné je, že nielen dospelí, ale aj deti tých dospelých sa vyvršovali na bezbrannom tvorovi. Nakoniec sa našiel niekto, komu osud mačičky nebol ľahostajný a obrátil sa na ľudí, ktorí by mohli niečo vymyslieť. Mačička aj s mačiatkami sa dostala do depozitu mačkysos a odtiaľ ku mne. V najnevhodnejšom čase, aký len mohol byť.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Malí mušketieri

V čase šialenstva, ktoré vládlo v práci, v čase nezvládateľných problémov aj doma k nám prišla vychudnutá, až podvyživená mačička a jej vystrájajúce mačiatka. Moje mačky prišli o balkón a ten bol celý k dispozícii novým nájomníkom. Vtedy som netušila, že to budú poslední dočasní nájomníci. Vtedy som netušila, že budem musieť prekročiť svoj rubikon. 

Gabrielle bola chorá a o nejakom skorom umiestnení do nového domova sa nedalo ani uvažovať. Soplíky, vyčerpanosť robili svoje. Úľavou bolo zistenie, že ona a aj jej drobčekovia sú dobrí pacienti - tabletky zabalené v syre papali ako najväčšiu pochúťku. Chýlilo sa ku konci leta a boli stále u nás. Už nielen na balkóne. Integrovali sa medzi ostatných mojich. Mačiatka mali hneď dve mamy a dospeláci sa vrátili do mačiatkovských hier. Len Maličká a Babuľka sa držali bokom - každá z iného dôvodu.

SkryťVypnúť reklamu

Odišla som na dlhoočakávanú dovolenku. Preč od toho šialenstva. Čo najďalej. Mačiatka šli do iných depozitov a Gabrielle zostala s mojimi dospelákmi doma. Keď som sa vrátila, mačiatka boli mŕtve. Skosila ich zákerná choroba. Za šokom nasledovala ďalšia rana. Vírus, ktorý tak rýchlo ukončil ich životy, získali od mojich mačičiek - od svojej druhej mamy a najväčšieho kamaráta. Dlhé mesiace som sa mučila dohadmi, kde sa k vírusu mohli dostať tí moji bytoví maznáčikovia. Aby toho nebolo dosť, tak som stála pred mučivým rozhodnutím o bytí a nebytí chorých mačičiek, ich možnostiach a miere ohrozenia zdravých. Nikomu to neprajem.

SkryťVypnúť reklamu

Takto pred rokom zomrel Kubko. Jeden z tých. Dnes položil labku na ten pomyselný dúhový most na druhú stranu Maxík. Jeden z tých.

Gabrielle zostáva. Veselá a bezstarostná. Samostatná jednotka. Inteligentná cica. Nepotrebuje ľudský dotyk. Keď sa mi však niekedy vážne díva do očí, odráža sa v nich celý vesmír. Udržuje si odstup. Spočiatku ostražitý, ktorý pomaličky slabne. Rešpektujeme sa a rozumieme si. Odstup jej nebráni ľahnúť si k mojim nohám v posteli. Nebráni jej uvoľniť sa a tie nohy dokonca loviť cez paplón. Spomínam si, ako mi raz skočila po bezpečne skrytom palci, keď som ju provokovala k hre. S vervou schmatla korisť. Drží a kope zadnými labkami. Jaj, čo to? V zápale boja capla z postele. Naklonila som sa, že čo to? Prekvapená Gabrielle sa na mňa dívala v čudnej póze tak, ako práve dopadla na zem. Vymenili sme si pobavené pohľady. Žmurkla som na ňu a už jej nebolo.

Obrázok blogu

Gabrielle - naozaj sa nám nejako zaokrúhlila

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,078 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu