A potom som to zbadala a pochopila. Žiadna bitka. Lovecká vášeň!
Mucko si ulovil zákusok k večeri. Brrrr .... veľkého zeleného koníka. Dúfam, že to nezožerie. Bráni si to ako odušu. Pri pokuse mu ten pošramotený hmyz odobrať ho rýchlo schmatne a s výstražným vrčaním hľadá miesto len pre seba. Nuž, priznávam bez mučenia, že moje snahy o odobratie boli dosť váhavé. Dúfam, že to nebude žrať:-/
Korisť bola nakoniec odobratá Maxom a teraz sa zas Max plazí po byte a výstražne vrčí a ja len dúfam, že si ten zbytok toho zeleného nenájdem v posteli.
Ja viem, že niekde sú koníky gurmánskou pochúťkou, ale akosi sa neviem premôcť a to ani čo sa jedálnička mojich mačiek týka.
Otázkou zostáva, kde sa to zelené u nás nabralo na desiatom poschodí - teraz budem mať z toho fóbiu. Pozitívne na tom je, že ak sa mi takýto veľký hmyz bude špacírovať po izbe, tak dúfam, že nie dlho a odpustím aj nejaký ten škrabanec, ak by sa lov konal nedobrovoľne na mojej posteli. Netrúfam si síce predpovedať, ako by som reagovala ja osobne :-) A to som si naivne myslela, že s takýmito vecami som už dávno vysporiadaná. Brrrrr, ešte raz. Ešteže v tých mojich rozmaznaných potvorkách je lovecký pud stále živý.
A to som chcela písať úplne o niečom inom - o blížiacej sa mačacej výstave.
