Našla som tam jednu básničku. Nie, nepísala som ju ja. Určite ju odniekiaľ mám, len si nepamätám. Alebo žeby to bola pieseň?
Rozprávku, čo vám dnes rozpoviem, zažijem aj ja až budem veľká.
Vyrastiem a zrazu jeden deň odletím, odletím z úľa jak odlieta včielka.
Tá moja rozprávka krehučká je o dvoch srdiečkach, čo sú už vedno
a o dvoch zlatučkých obrúčkach, čo tie srdiečka spojili v jedno.
Boli raz dve malé srdiečka, čo samé po svete skúšali blúdiť,
Keď im raz sen sadol, sen sadol na viečka, stretli sa a vtom sa začali ľúbiť.
Pozreli na seba po očku a vtom každý strom i sedmokráska
aj rosa v každučkom kvietočku šepkali: „Pozrite toto je láska."
Tam tie dve srdiečka splynuli a tým sa končí aj o láske skladba.
Bez seba by asi zhynuli, chýba len bodka a tou bodkou je láska.
Ako som tie veršíky prepisovala, zamarilo sa mi, či to nie je prepis pesničky zo Zlatej brány. Nepamätáte niekto?
Listujem si v tom zošitku a zisťujem, že som si toto zapísala v čase, keď sa mi práve rozplýval môj sen o láske:-)
