Dala som jej dvacku a utekala do práce. Z celkom pohodového rána sa však vykľul deň blbec. Poobede som sa dostala do stavu rozladenosti. Robila som chyby a snažila sa nevnímať výbušnú atmosféru v kancelárii. Mali sme tam dnes akosi moc rušno a nezdravo negatívne. Zmrdi útočia:-))
Na ceste na spiatočný vlak som si spomenula na tú pani a neviem prečo, ale pred vnútorný zrak mi vplával útržok o utýraní na smrť. Pred niekoľkými rokmi bezdomovci umučili dvoch ďalších bezdomovcov. Uvažovala som, ako sa v luďom vôbec môže prejaviť taká krutosť. Povedala by som zverskosť, ale to by som urážala zvieratá.
Prišla som domov a našla som na stole Nový čas - dokonalý bulvár, ktorý u nás nechala mamina opatrovateľka. Nestačila som sa diviť. Maťko, kocúr, sa mi vtieral a sadal na tie noviny s jasným "Nečítaj to." Prelistovala som ich a hnus. Vražda, podvod, klamstvo, ... a do toho taká a taká celebrita a taký a taký ten muž a ako čerešnička na torte muž, za ktorým ženy šalejú bez ohľadu na to, že je usvedčený rakúsky tyran.
Otvorím počítač, že či mi niekto nepíše. Píše! Nedobrovoľná dávka násilia sedí priamo v predmete správy od admina jednej stránky. Už som to chcela urobiť dávno, ale toto bola posledná kvapka. Adminovi som poslala správu, nech mi už nič neposiela. Ešte mu musím napísať, že nech ma rovno vymaže, že tú stránku už nechcem ani vidieť. Viem, že ten admin nemôže za to, že zas ktosi z "pánov tvorstva" si dokazuje svoju moc týraním bezmocných, ale prečo, prečo preboha posiela túto dávku hrôzy pre istotu všetkým zaregistrovaným prispievateľom? Prečo mi nedá na výber vedieť alebo nevedieť? V tomto prípade a práve dnes preferujem NEVEDIEŤ. Ale už viem a cítim ako ma to rozhodilo.
Čo to je dnes za blbý deň? Žeby škvrny na slnku?
A to začiatok dňa bol taký sľubný a plný optimizmu.
