A zadusí ju z pragmatických dôvodov, vždy odborne, s dátami. Neoplatilo by sa to, je to neefektívne. Čo na tom, že kvalita života občanov v rôznych častiach krajiny sa tak od seba iba vzďaľuje.
A tak na Slovensku nebude mať krajské mesto Nitra priame či rýchle vlakové spojenie s Bratislavou. Lebo nová trať, ktorá na Slovensku nepribudla od roku 1985, sa neoplatí.
A tak na Gemeri nebudú mať bezpečnejšie cestovanie a možnosť prilákať investorov do Rimavskej Soboty či Rožňavy ani najbližších desať rokov. Lebo diaľnica, ktorá na juhu stredného Slovenska zúfalo chýba, sa neoplatí.
A tak si teraz s novým grafikonom od decembra cestujeme s rekordnými meškaniami. Lebo je to tak podľa ÚHP efektívnejšie. Písal o tom aj Michal Čop.
A tak sa už obyvatelia Štiavnických vrchov či viacerých obcí dolného Považia medzi Trnavou a Trenčínom už vlakmi neodvezú. Lebo státie vlakov v ich obciach, často so zrekonštruovanými stanicami, sa neoplatí.
A tak sa na ÚHP vždy zistí, že bude výhodnejšie postaviť tretí a štvrtý obchvat Bratislavy, než dobudovať diaľnice a železnice v málo rozvinutých regiónoch Slovenska, lebo čísla nepustia, ľudí je a bude viac v Bratislave než v Lučenci či Svidníku. Akoby aj nebolo, keď vďaka bludnému kruhu oveľa lepšej infraštruktúry sem prichádza oveľa viac investícií a tým pádom aj ľudia, ktorí hľadajú prácu a sú nútení svoje regióny kvôli nej opustiť.
Toto nie je Slovensko, na ktorom chcem žiť. Bývam v meste, ktoré je, ako by povedali moderní ľavičiari, "privilegované". Prechádza cezeň hlavná železničná trať (a aspoň nejaké vlaky tu ešte zatiaľ stoja), diaľnica a má aj letisko. Keď však vidím, ako nerovnako štát pristupuje k rozvoju regiónov, je mi z toho zle. Nožničky regionálnych rozdielov sa takto naďalej iba otvárajú.
