V jednej krajine máme dva rôzne pohľady na jedného niekoľko mm veľkého chrobáčika. Ochrancovia prírody sa snažia zachovať posledné zbytky, ako tak zachovalej prírody Slovenska. Správcovia lesa sa snažia odstrániť problém, ktorý im spôsobuje lykožrút. Sú to na prvý pohľad dva úplne odlišné prístupy. Sú odlišné až tak, že to vyzerá že zástancovia jedného a druhého prístupu si nemajú čo povedať. Akoby každý hovoril inou rečou.
Napätie medzi oboma tábormi neustále stúpa. Namiesto dialógu sú tu súdy, vyšetrovanie, polícia, sbs-ky, EU, články a blogy plné jedu . Môžeme však povedať že je jedna, alebo druhá strana úplne bez viny, a nerobí chyby ? "Kdo je bez viny, hod do nej kameňom". Začnem od seba. Ja osobne robím chyby, a to pomerne často. Nie som osvietený. Tituly mi v tom nepomôžu. Žiaľ, učím sa na vlastných chybách, niekedy aj opakovaných. V mnohých prípadoch aj z oboch pozícií problému.
Jing
Odstraňovanie následkov mojich chýb, nie je ľahká práca. Bolo silové presadzovanie samovývoja, aj keď doteraz nie sú právne doriešené dopady premnoženia na okolité lesy, zvlášť neštátnych vlastníkov správne ? Ja osobne som tiež zástancom samovývoja v prírodných rezerváciách a jadrových zónach národných parkov. Nemyslím si však, že účel svätí prostriedky. Myslím, že čestný prístup je dosiahnuť samovývoj tak, že budú vyriešené všetky jeho dopady na okolité hospodárske lesy, zvlášť neštátnych vlastníkov lesa. To že k tomu ešte stále nedošlo pokladám za vážny problém.
Jang
Myslím, že snaha lesníkov o zdravé a zelené lesy je ušľachtilá. Pohľad na hektáre červených smrekov (nie smrekovcov) je pre mnohých ľudí nepríjemný. Každý sa najlepšie cíti v zdravom dospelom zelenom lesnom poraste. Na lesníckej fakulte sme sa učili o prírode blízkych metódach obhospodarovania lesa a o výberkovom hospodárskom spôsobe, myslím že to sú cesty, ako to dosiahnuť. Takisto si pamätám na prednášky v prvom ročníku. Profesor nám hovoril, že les je zdrojom vody. Keď chceme tú vodu piť, nemôžeme v lese používať chémiu. Vážim si prácu lesníkov z prevádzky a štátnej správy, ktorí nám chcú zachovať zelené lesy. Nemôžem nechápať snahu ľudí zodpovedných za lesy, že chcú použiť všetky dostupné a podľa nich účinné prostriedky proti lykožrútovi. Keby som bol na ich mieste a ma mal ich informácie, pravdepodobne by som postupoval rovnako. Je však letecké používanie insekticídov proti lykožrútom správna cesta ? Rozprával som sa s mnohými vedcami z celého sveta, ktorí sa celý život intenzívne zaoberali výskumom podkôrneho hmyzu a tým, ako pre ním chrániť les. Žiaden z nich si nemyslí že je to účinná metóda. Sú iné účinne metódy, ktoré sa dajú použiť. Napríklad presne načasovaná ťažba alebo asanácia dreva bariéry feromónových lapačov, entomopatogény. Tieto metódy nemajú také ničivé dopady na životné prostredie. Slovensko je pravdepodobne posledná krajina na svete, kde sa používajú letecké postreky proti podkôrnemu hmyzu (postreky proti listožravému hmyzu sa používajú aj v iných štátoch). Vyzerá to, že v tomto prípade, prostriedok nemá ani účel pre ktorý sa používa.
Osobne som tiež pracoval s insekticídmi. Pred viac ako 10 rokmi sme s využitím horolezeckej techniky dôkladne postriekali insekticídom jeden stojaci strom. Trvalo nám to skoro jeden deň. Ten strom sme pred lykožrútom zachránili, neodolal však vetru. Pri leteckých postrekoch na stojace stromy však nie je možne zaistiť také pokrytie kmeňa. Bránia tomu konáre stromov. Aj keď prší v smrekovom lese, kmeň častokrát ostane suchý. Konáre spolu s ihličím fungujú ako strecha. Dažďová voda je zvádzaná na okraj stromu. Keby sme mali zaistiť účinné postriekanie kmeňov insekticídmi, potrebovali by sme niekoľko hodinovú prietrž jedovatých mračien. V lese a v potokoch by toho asi veľa živého neostalo. Asi by som sa už nikdy nenapil zo studničky v takom lese.
Ja som pri mojej práci nepoužíval ochranné pomôcky. Samozrejme že som bol cely postriekaný jedovatým roztokom, napriek tomu som neumrel. Keď som mal trochu času preštudoval som si etiketu na nádobe od insekticídu, dozvedel som sa, že je to jed ktorý usmrcuje všetok hmyz a vodné živočíchy, je jedovatý pre vtáky, zvieratá a človeka. Napriek tomu sme ležiace stromy ďalej pozemne postrekovali. Lesy však hynuli ďalej. Neskôr som si o tom preštudoval viac. Okrem toho, že existuje veľké riziko kontaminácie zdrojov pitnej vody je tu aj riziko zhoršenia zdravotného stavu lesa. Potom sa mi dostali do rúk ďalšie odborné články. Zahanbili ma aj autority na problematiku podkôrneho hmyzu, u ktorých som študoval. Takže som sa nakoniec prestal priateliť s chemickými postrekmi. Teda aj keď som ja osobne som proti nim odolný, je tu veľa iných ľudí, ktorí takí odolní nie sú. Mnoho ľudí ma rôzne alergie. Stoja tie letecké postreky za tie všetky riziká, ktoré ich použitie prináša, zvlášť keď je ich účinnosť proti lykožrútom je prinajmenšom sporná ? Švejk by asi povedal " Ľudia neblbnite, veď sú tu ľudia".
Znovu Jing
Úplne chápem ochranárov, ktorí zastávajú názor že dotácie vlády na riešenie problematiky smrečín spôsobia ďalšie ničenie lesov. Keď sa pozriem na bojisko "les", nemám naozaj dobrý pocit. S ich názorom však nemôžem súhlasiť. Viem, že lesníci vedia zasahovať proti lykožrútom účinne, a zároveň citlivo k prírode. Mnoho ráz som sa o tom presvedčil. Odumieranie smrečín nezapríčinili lesníci, ktorí sa dnes starajú o lesy. V stredoveku boli rozsiahle časti Slovenska odlesnené. Smrečiny odumierajú najviac tam, kde za zmenilo drevinové zloženie lesa podľa požiadaviek spoločnosti na banské drevo a v súvislosti s pálením dreveného uhlia.
Hľadanie Tao
Pri svojom hľadaní, blúdení, a robení chýb, som si vyskúšal pozície oboch strán. V posledných rokoch sa dostávam medzi dva mlynské kamene. Keď sa dívam na bojisko "les", mám pocity ako svätý za dedinou. Možno naivne verím že aj ochranárom a lesníkom by malo v podstate ísť o to isté. Keby začali obe strany medzi sebou komunikovať, správať sa k sebe čestne a byť tolerantný k názorom toho druhého pravdepodobne by došli k vzájomne prijateľnému riešeniu. Akosi však k tomu nedochádza. Skôr mám dojem že protiklady narastajú a konflikt sa stupňuje. Dopláca na to hlavne les. Vidím, že jedna strana je v podstate zrkadlový odraz tej druhej. Obidve strany sa pohybujú ako monada (jing a jang) v ničivej špirále (symbol ničivej spiraly je svastika). Každá akcia jednej strany spôsobuje reakciu druhej stany. Reakcie sú čoraz ničivejšie. Čím je väčší extrém na jednej strane, tým ako reakcia príde väčší extrém zo strany druhej.
Existuje niečo, čo by mohlo harmonicky spojiť tieto dva odlišné prístupy ? Akési Tao lykožrúta. Tuším, že niečo také by spočívalo v rozlíšení územia na prísne rezervácie a lesy v ich okolí. Prísne rezervácie by boli ponechané na samovývoj. V okolitých lesoch by sa uplatňovalo prírode blízke obhospodarovanie lesa a prírode blízke (ekologické) metódy ochrany lesa. Podarí sa nám zastaviť deštruktívnu špirálu a dosiahnuť Tao ? Neviem, ako obrátiť točenie špirály ako zmeniť ničivé na tvorivé. Keď na to niekto príde, darujem mu šampanské.
Na Slovensku a v okolitých štátoch je sústredený veľký potenciách výskumu v oblasti lesníckych a príbuzných vied. Máme lesnícku prevádzku, ktorá už mnoho krát dokázala do praxe zaviesť nové a náročné technológie. Máme výskum a podnikateľov, ktorý môžu účinné a ekologické technológie ochrany lesa dodať, alebo zabezpečiť. Prečo ten potenciál, ktorý tu mame nevyužívame a namiesto toho proti sebe bojujeme ? Nestoja zdravé lesy za to ?
