Pokúsim sa podeliť o moje skúsenosti bojovníka s lykožrútmi. Hoci tomu asi mnohí neveria, stále s ním bojujem. Mám však bližšie k východným bojovým umeniam ako k používaniu leteckých postrekov pesticídmi.
Dlho som sa pokúšal určiť priamu závislosť medzi počtom lykožrútov odchytených do feromónových lapačov a počtom stromov ktoré v lese napadne. Neuspel som. Podobne neuspeli ani moji kolegovia v Nemecku, v Škandinávii a v USA. Došli sme k záveru, že to nie je možné. Je tam viacej problémov.
Hlavné je to, že odchyt do lapačov je len jedna premenná v dosť zložitej závislosti. Vždy je to boj medzi lykožrútom a smrekom. Smrek nie je bezbranná ovečka. Lykožrútov zalieva jedovatou živicou. Aj keď tlak živice klesne, produkuje ďalšie jedovaté látky v lyku. Keď je vlhko a prší, ako v tomto máji, obranyschopnosť smrekov je najvyššia. Okrem počasia, na odchyt vplýva aj počet a rozmiestnenie lapačov. Vedec ktorý sa tým zaoberá to obyčajne vie posúdiť. Neodborníci to nerozlišujú. Lesy ktoré ostali v Tatrách po kalamite sú hlavne vo vyšších polohách a je tam pomerne vysoké zastúpenie smrekovca. To sú ďalšie nepriaznivé faktory pre lykožrúta. Lykožrút smrekový sa neživí smrekovcom, limbou a ani kosodrevinou. Chladné a vlhké počasie vo vyšších polohách je pre neho nepriaznivé.
Lykožrút sa v Tatrách rojí pravidelne každý rok. V nižších polohách je to dvakrát za sezónu. Premnoženia lykožrúta sa v Tatrách sa tiež opakujú. Vo východnej časti Tatier je lykožrút premnožený od roku 2003. Posledné väčšie premnoženie bolo v 90 rokoch. Jedno z najväčších bolo po druhej svetovej vojne. Obyčajne dochádza k premnoženiu po každej vetrovej kalamite. Premnoženia lykožrúta sú prirodzená súčasť vývoja lesa. Zaisťujú výmenu generácií. Aj vďaka lykožrútovi máme v Tatrách lesy.
Takže, pokým nepustíme do rezervácií buldozéry a harvestory Štátnych lesov TANAPu, zničenie tatranských lesov nehrozí.
.
.
PS: Ponechanie lesa na samovývoj nie je experiment. Les sa bez motorových píl, harvestorov a buldozérov vyvíjal milionóny rokov. Výsledok zaužívaného hospodárenia v tatranských lesoch (motorovéch píly, harvestory a buldozéry ) si môže každý pozrieť okolo cesty Slobody medzi Š. Plesom a T. Lomnicou. Podľa mňa, o neúspešný experiment išlo a ide práve v tomto prípade.
