Po roku 2004 došlo na rozsiahlych plochách Nízkych Tatier k leteckým postrekom. Napriek veľkému rozsahu použitia týchto jedovatých látok, sa tam lykožrút výrazne premnožil. Paradoxne, v oblasti Mlynnej doliny, ktorá bola postriekaná, sa lykožrút premnožil oveľa viac ako v Bystrej doline, kde k postrekom nedošlo.
Prečo sú chemické postreky na lykožrúta neúčinné ?
1) Lykožrút je relatívne odolný voči postrekom. Väčšinu života strávi v kôre stromov. Na to aby ho insekticíd zabil, musí zjesť kôru postriekanú insekticídom. K tomu dochádza vtedy, keď sa mladý lykožrút vyhrýza z kôry. Problém je v tom, že tú kôru zje len prvý lykožrút, ktorý sa vyhrýza. Jedným otvorom ich však môže vyjsť až 7. Prvý zomrie, a ostatných 6 si môže spokojne odletieť.
2) Účinok súčasných insekticídov na podkôrny hmyz eliminuje mráz. Vo vyšších polohách sa lykožrút zavŕta do kôry v máji. Mladý jedinci môžu opúšťať kmene až na jar na ďalší rok. Keď sa kmene postriekajú do zimy. Lykožrút sa postreku vyhne. Vo vyšších polohách sa môže lykožrút rojiť, keď je na veľkej časti kmeňov sneh. To znamená že je zabezpečenie dostatočnej účinnosti postreku je prakticky nemožné.
3) Pre účinnosť leteckého postreku je potrebné zabezpečiť maximálne pokrytie kmeňa. V prípade ležiacich stromov je to veľmi problematické. Stromy sú často v hŕbach alebo ich zakrývajú konáre. Na všetky, takto chránené miesta sa insekticíd nedostane. Lykožrút sa tam môže pokojne množiť ďalej. Na Slovensku sa robia postreky väčšinou z lietadiel. Postrek sa takto dostane len na hornú polovicu kmeňa. Dolná ostáva pre lykožrúta. Pri použití vrtuľníka je zasiahnutie kôry čiastočne väčšie. Dostatočné zasiahnutie povrchu kôry stojacich stromov je prakticky nemožné.
4) Na to aby bol postrek ako tak účinný je potrebné, by bolo potrebné postrekovať kmene niekoľko krát za rok Napríklad v Číne, pred ekologizáciou lesníctva, pozemne postrekovali kmene silnými pesticídmi aj 8 krát, aby dosiahli dostatočnú účinnosť. U nás sa obyčajne používa jeden postrek. To znamená, že cena za účinný postrek by bolo skoro úplné zničenie života v lese, lesnej pôde, a vodných tokoch.
5) Na kvalitnú aplikáciu insekticídu je potrebné suché a teplé počasie. Ak začne pršať cez alebo tesne po aplikácii, postrek zmyje do pôdy, a je neúčinný.
6) V horách nie je istota, že letecký postrek zasiahne ležiace kmene. Lietadlo nemôže letieť tesne nad kmeňmi. Vzdušné prúdenie môžu zaniesť postrek dosť ďaleko od cieľovej plochy. K tomu došlo v oblasti pri chate M.R. Štefánika pod Ďumbierom, kde postrek zasiahol turistov.
7) Hlavný činiteľ, prečo sú chemické postreky neúčinné je komunikačný systém lykožrútov. Ak sa kmene postriekajú pred ich náletom, lykožrúty sa jednoducho vyhnú postriekaným plochám a idú inde. Na to, aby začal masový nálet lykožrútov na kmeň je potrebné aby aspoň niekoľko lykožrútov prieskumníkov začalo produkovať feromóny. K tomu však na postriekaných kmeňoch nedôjde, lebo niekoľký prieskumníci zahynú pred tým, ako by ich mohli produkovať. Takže k náletu dôjde hlavne na nepostriekané plochy.
8) Z toho istého dôvodu, ako v bode 7, nemôže fungovať ani zamlžovanie, alebo postreky na porastových okrajoch. Aj keď sa podarí dosiahnuť dostatočné pokrytie kmeňa insekticídom, lykožrúty sa takýmto kmeňom vyhnú a obsadia iný, nepostriekaný strom.
9) Na rozdiel od lykožrútov, sa ich parazity a predátory musia často pohybovať po kôre a sú výrazne citlivejší na tieto jedovaté látky. To znamená, že postreky zabíjajú hlavne ich.
Keď si tie body zhrnieme, pochopíme prečo sa lykožrút mohol viac premnožiť tam, kde sa použili letecké postreky insekticídmi.
Falošný mýtus o Osrblí a leteckých postrekov insekticídmi.
Zástancovia chemických postrekov argumentujú tým, že na kalamite v Osrblí boli použité veľkoplošné letecké postreky insekticídmi a k premnoženiu lykožrúta nedošlo. Tvrdenie je pravdivé, ale lykožrúty by sa nepremnožili aj keby sa postreky neboli použili.
1) Kalamita vznikla v letnom období, v relatívne nižších nadmorských výškach v oblasti s vysokým zastúpením prevažne zmiešaných porastov. Lyko smrekov zaschlo, na mnohých lokalitách bolo na jar nasledujúceho roku už nevhodné pre lykožrúta. Menší podiel vyvrátených smrekov ďalej znížil riziká premnoženia.
2) O zasiahnutej oblasti bola nízka úroveň populácie podkôrneho hmyzu. Na vznik premnoženia nebol dostatočný základ.
3) Zasiahnutá oblasť bola mimo prírodných rezervácií. Všetko drevo sa načas spracovalo.
Vedecky neoverené metódy.
Chemické letecké postreky lesov alebo pozemné postreky porastových stien nie sú vedecky overená metóda na ochranu lesa proti podkôrneho hmyzu. Na druhej strane existuje množstvo pôvodných vedeckých prác ktoré opisujú negatívne účinky použitia chémie na parazitov a predátorov podkôrneho hmyzu, užitočný alebo indiferentný hmyz, včely, vtáky, cicavce, človeka, pitnú vodu, život v pôde a zdravotný stav lesa. Nepoznám nijakého vedca, ktorý by sa dlhodobo zaoberal danou problematikou a bol oboznámený s dôsledkami týchto metód, ktorý by ich dnes odporúčal.
Vracia sa slovenské lesníctvo nazad do povojnových rokov ?
Celému svetu vládne ekologizácia. V lesnícky vyspelých európskych štátoch je používanie insekticídov proti podkôrnemu hmyzu minulosťou. V lesoch sa nepoužívajú insekticídy. Podobným trendom idú aj bývalé rozvojové krajiny. Európsky parlament schválil zákaz používania leteckých postrekov pesticídmi.
Na Slovensku vidno opačné trendy. Po kalamite v roku 2004 sa začali používať letecké postreky insekticídmi proti podkônenmu hmyzu v oveľa väčšej miere ako v predchádzajúcom období. Znovu sa presadzujú v minulosti viacerými lesníckymi osobnosťami odsúdené poľnohospodárske pohľady na les, zvlášť v používaní pesticídov. Les je však oveľa zložitejší systém ako poľnohospodárske kultúry. Keď niečo zaberá na jednoročnej monokultúre na rovine, nemusí to byť funkčne v oveľa zložitejších lesných ekosystémoch. Lesy sú zásobárňou vody, snahy o chemizáciu lesníctva neberú do úvahy túto vážnu skutočnosť. Vyzerá to, ako by sa lesníctvo vracalo do povojnového obdobia, keď sa všetko práškovalo DDT.
Strach ako motivácia ?
Použitie chémie presadzujú hlavne niektorí ľudia z lesníckej prevádzky. Mnoho vzdelaných lesníkov nepodporuje používanie insekticídov v lesoch. Aká je motivácia tých, ktorí častokrát pomerne agresívne presadzujú chémiu? Keď vylúčime rôzne možnosti ekonomickej motivácie, hlavnú úlohu zohráva pravdepodobne strach, alebo potreba alibi. Lesník je na rôznej úrovni riadenia zodpovedný za zverený les. Premnoženie lykožrúta je problém, ktorý je treba riešiť. Premnoženie narúša plánované hospodárenie v lese. V dnešnej ťažkej dobe, môže byť lykožrút dôvodom straty pracovného miesta. Lesník potrebuje dokázať, že urobil všetko na zabránenie premnoženia lykožrúta. Najjednoduchšie riešenie je chémia. Je jedno, že nefunguje. Daný lesník ma alibi, že urobil všetko preto, aby zastavil premnoženie. Keby ho nemal, možno by prišiel o prácu.
Situácia je komplikovaná v okolí chránených území. Nie je jasné, kto je zodpovedný za následky premnoženia lykožrúta v okolí rezervácii. Legislatíva má v tomto bode dosť veľké medzery. Preto by mnohí lesníci najradšej všetko striekali chémiou. Mali by alibi a vyriešili by svoje problémy.
Aj napriek tomu, existuje mnoho lesníkov ktorí uprednostňujú prírode blízke obhospodarovanie lesov bez používania chémie. Prejavujú osobnú statočnosť a čelia možným rizikám.
Možné riešenia.
Dlhodobým riešením problému je prírode blízke obhospodarovanie lesov (mimo prírodných rezervácií) a zmena drevinového zloženie na pôvodné. Tým sa odstránia riziká premnožení podkôrneho hmyzu. V krátkom časom horizonte možno nahradiť používanie insekticídov entomopatogénmi a čiastočne aj bariérami feromónových lapačov. Najúčinnejšie opatrenie, je včasne spracovanie atraktívnej hmoty a čerstvých chrobačiarov, pokiaľ je to možné.
Dôležité je aj vyriešenie legislatívnych problémov.
