Chyba mi jeho zmysel pre humor. Vsetci zakaznici sa ne neho pytaju. Ako sa ma? Preco si sa ho vzdala? Ked im poviem, ze sa potrebuje borit s novymi uskaliami, ze u mna uz vsetko perfektne ovladal, ze musi "rast" a ucit sa nove veci, pochopia. Chyba aj im. V nasej kaviarni sme pravidelne usporaduvali seminare (ochutnavky kavy) pre zakaznikov. Vacsina z nich prisla len kvoli nemu, jeho obrovskemu rozhladu a pasii, ked rozpraval o kave.
Vcera som so Spencerom stravila milu polhodinku po dvanasthodinovej sichte. Dovolila som mu urobit mi moje "americano" - su len davaja ludia, co ho vedia urobit perfektne, on je jednym z nich (a podotykam, ze ten druhy clovek nie som ja!) - a posedeli sme si spolu. Zazvonil mu mobil. "Zavolam ti neskor, teraz sedim pri kave s mojou mamou!" Pozrela som sa spytavo na neho a on sa len usmial. Ma 22 rokov, je o dva roky mladsi, nez moj Ondrej. Porozpraval mi o problemoch v jeho novej kaviarni. Poradila som mu, ako dalej, co ma urobit a coho sa ma vyvarovat. Akosi pomalicky presla rec na slovo "mama'.
"Ty SI moja mama!" Nikdy v zivote som nemal s nikym inym takyto vztah. Ani s mojou biologickou matkou!" (Mna vola "mom" a tu svoju vola oficialne "mother"). Bolo pre mna velmi tazke uverit mu. Je Kanadan a trosku mi priblizil svoje detstvo. Nikdy predtym o tom nerozpraval. Vyrastol v mormonskej rodine, kde to zeny nemaju najlahsie. Vedela som tiez, ze s matkou nemal najlepsi vztah.
Som staromodna a vacsinou sudim ludi podla seba. Predpokladam teda, ze vsetky matky miluju svoje deti odovzdane, totalne a nezistne. Presne tak, ako ja milujem mojho Ondra. Preto som s hrozou pocuvala Spencervo rozpravanie o tom, ako ho jeho matka zneuzivala. Od malickeho mala tento chlapec musel znasat nepredstavitelne veci. Od vlastnej matky!
Plakali sme spolu. Priznal, ze to, s cim sa mi prave zveril, nikdy pretym nikomu nepovedal. Povedal aj to, ze mu to lezalo kdesi na dne zaludka a potreboval sa toho zbavit. Povedal, ze preto meni telefonne cislo kazdych sest mesiacov, lebo jeho mama sa ho vzdy nejako dozvie. Povedal mi, ze ked mal 13 rokov, odsudili ho na niekolko mesiacov vazenia. Zil na ulici, kradol a pretlkal sa zivotom, ako sa dalo. Bolo to v Kanade a podla ich zakonov ho odsudili ako dospeleho.
Od vcerajska mam dvoch synov. Nedokazem si predstavit, ako moze jedna matka takto poznacit svojho syna. Nechcem si predstavit, co sa odohrava v Spencerovej hlave, ked si ju v noci polozi na vankus.
Dobru noc, Spencer. Som tvoja nova mama dovtedy, kym ma budes potrebovat!
