Moj "pracovny" syn Spencer sa stahuje do Juznej Karoliny. Ked mi to oznamil, mala som zmiesane pocity. Boli sme v takmer dennom styku. Delil sa so mnou o uspechy v praci ci v osobnom zivote. Mal svoje male i velke lasky (viac ci menej uspesne) a bola som na neho velmi hrda. V praci som od jeho sefov pocula len to najlepsie. Rozhodol sa pre zmenu. Zalubil sa!
Nie je to prvykrat, ale tentoraz to vyzera na skutocnu lasku. Rozhodol sa odist. Nielen, ze meni Maryland za Juznu Karolinu, ale namiesto toho, co robil s laskou (vedel o kave viac, nez ja, skutocne!), nasiel si pracu, ktora ma s kavou tak vela a zaroven tak malo spolocneho. Bude vodicom sanitky! Teda aspon si myslim, ze vodic sanitky potrebuje vela kavy!
Odchadza v sobotu. Vzal si posledny tyzden dovolenky a kazdy den stravi prinajmensom tri hodiny v mojej kaviarni. Debatuje so zakaznikmi, ktori si ho este stale pamataju. Jeho vasen pre kavu bola (a este stale je a dufam, ze navzdy zostane) neopisatelna. Bol to on, kto poznal pribehy kazdej zmesi. Bol to on, kto spochybnoval spravnost vyberu tej ci onej kavy a zakaznik odisiel s vreckom tej najlepsej (a najdrahsej) kavy z Jemenu, kde kava rastie nadivoko, kde nemaju kavove plantaze a kde kavu posudzuju podla chute a nie podla velkosti kavoveho zrnka. Lebo Spencer to tak chcel.
Bol to Spencer, kto v kazdu druhu sobotu organizoval ochutnavky kavy pre zakaznikov. Kazdu druhu sobotu som mala nabitu kaviaren, nebolo si kam sadnut. Ako som sa len nedavno dozvedela, vacsina zo zakaznikov prisla najma kvoli jeho vasnivej prednaske. A on? Rad bol stredobodm pozornosti! Ktoze by vedel tolko rozpravat o kave? Len Spencer!
Bude mi chybat. Najma preto, ze bude daleko a nebudem sa s nim moct porozpravat... tak naozaj... tvarou v tvar. Cez internet sa mi to nepocita! A ako kazda matka sa bojim, aby sa mu nieco nestalo a aby sa neostal do nejakeho hlupeho maleru, aby sa nesklamal v laske...
Musim mu verit. Slubil mi to.
Kazdy rodic vie, ze raz odidu a predsa.... Be good Spencer!
