Patrilo kedysi jeho otcovi. "Pamatam sa, ako kazdu noc sedel nad papiermi s touto smiesnou vecou." Robil pre telefonnu spolocnost a tato staromodna kalkulacka mu ulahcovala pracu.
Logaritmicke pravitko poznam zo skoly, nepamatam sa vsak, ze by som ho niekedy v zivote pouzivala. Chodila som do humanitnej triedy, nas matikar nas trpel len z povinnosti. Aj doma sme boli viac jazykovo zalozeni a vystacili sme si vzdy so styrmi zakladnymi matematickymi ukonmi: scitanim, odcitanim, nasobenim a delenim. A este som milovala trojclenku! S jej pomocou dodnes vypocitam to, co potrebujem.
Uz len pri pohlade na logaritmicke pravitko sa mi kruti hlava. Pozeram na toto cudo, ma pevnu cast a v strede je pohyblivy pruh s cislami. Vzdialenost medzi cislami sa naspodku zmensuje, som uplne zmatena...
Pohyblivy "bezec" ma totiz akesi cisla aj na druhej strane.
Zasla som si na Google a pokusila som sa najst aspon nieco o tomto zaujimavom matematickom pomocnikovi. Dozvedela som sa, ze ho vynasiel v roku 1614 John Napier a v 1850 ho vylepsil Francuz Ameede Mannheim. Bolo to velmi nudne citanie a priznam sa, ze som to vzdala pri vete "Sucet logaritmov sa rovna logaritmu sucinu...".
Pamatam sa, ked otec prepasoval v 70. rokoch z Rakuska malu kalkulacku. Nedovolil nam ju pouzivat pri pisani uloh, mohli sme sa s nou vsak "hrat", ked sme sa vsetko naucili. Pocas mojich skolskych rokov nam vobec nedovolili nosit kalkulacky do skoly, vsetko sme dokazali vypocitat v hlave alebo na papieri.
Zaujimave, aky sentiment ma pochytil pri pohlade na nieco, co som v zivote ani raz nepouzila. Vynieslo to na povrch kopu spomienok na tie jednoduche casy bez pocitacov, mobilov a inych vymozenosti techniky.
Na casy, ked predavacke v zelovoci stacilo papierove vrecko, na ktorom si vsetko pekne scitala.
Na casy, ked sa ludia stretavali a navstevovali, aby sa porozpravali.
Na casy, ked sme sa tesili z kazdeho listu v schranke. (Mam ich este stale plne skatule - lubostnych, ale aj tych najmilsich od mojho Ondra zo skoly v prirode a od mamy a ocka).
Tie casy su spojene s mladostou.... hadam aj preto ta nostalgia. Bez vymozensoti techniky by som sa dnes totiz nemohla podelit so svetom o vsetkom tom, co tento tajomny umelohmotny pruzok v kozenom puzdre v mojej mysli sposobil.
P.S. Dufam, ze nie som sama, co sa pohladom na takyto smiesny predmet dokaze zamotat do spleti spomienok.
