Nasa kablova spolocnost sa totiz (opat!) rozhodla popresuvat kanaly z cislana cislo nedbajuc na moj odpor k cislam a potrebe pamatat si, kde ktorykanal je. Mam len zopar oblubenych programov, ktore rada pozeram. Trvalo mi asi pol roka, kym som si zapamatala, kde su a konecne som ich zvladla, ked nam v pondelok znovu vsetko poprehadzovali.
Tak som sa dnes rano rozhodla pohladat tie moje oblubene a zistila som, ze namiesto 999 kanalov, ktore sme mali do minuleho tyzdna, dnes ich mame presne t-i-s-i-c-d-e-v-a-t-s-t-o-p-a-t-d-e-s-i-a-t-j-e-d-e-n !
Napriklad moj "zensky" kanal, kde pozeram filmy a programy, o ktore moji chlapi doma nestoja, sa presunul zo 120 na tri miesta. Na prvom si mozem vybrat, ci chcem pozerat v anglictine alebo spanielcine, potom kdesi okolo 450 je iba v anglictine a kdesi okolo 1645 je presne to iste v anglictine, ale HD! A toto mi urobili takmer so vsetkymi mojimi oblubenymi kanalmi!
Spominam na to, ako moj otec nikdy nejako zvlast neobluboval televizor a ten nas prvy sme kupili tusim az niekedy v roku 1967. Cierno-biely, Oliver vyrobeny na Orave v Tesle. Dovtedy sme chodievali pozerat televiziu k susedom Stancikovcom, ktori byvali nad nami. Avsak len v sobotu! Vecerali sme tak, aby sme boli hotovi pozerat Volanie divociny o pol osmej vecer. O osmej sa zacal hlavny program, vacsinou nieco zabavne "a la "Bohdalova s Dvorakom" a podobne. Potom sme o slusnom case vypochodovali domov. Tiez sme k nim chodievali pozerat majstrovstva v krasokorculovani a hokeji. Cudujem sa, ze sme im po tolkych rokoch poriadne neliezli na nervy. Ked si vsak na to spatne pomyslim, boli to mile casy, dobre sme spolu vychadzali a s ich dcerou Evou sme dodnes v styku, ba co viac, je krstnou mojho Ondreja.
Cestne miesto sa nasmu Oliverovi uslo v kuchyni pod oknom (nie v obyvacke, ako v kazdej inej "normalnej" rodine....). Mali sme dva programy: prvy a druhy! (Kanal 1 a 2.) Prepinali sa okruhlym cudom (naschval ho nenazyvam gombikom) naboku.
Boli sme spokojni. Vysielanie sa cez pracovny den zacalo az niekedy popoludni, iba v sobotu a nedelu bolo aj ranne vysielanie, vacsinou pre deti. Pred vysielanim ukazovali na obrazovke monoskop. Koleso rozdelene na rozlicne odtiene sivej (od najbledsej po najtmavsiu). Plus biela a cierna. Ked ukazovali monitor, neprijemne to pistalo. Par minut pred zacatim programu pustili hudbu. Monoskopom sa vysielanie aj skoncilo, avsak po skonceni vecerneho programu najprv ukazali ceskoslovensku zastavu a zahrali nam na dobru noc statnu hymnu.
Snezenie a poruchy boli na dennom poriadku. Na obrazovke sa niekedy zjavil napis Prepacte poruchu alebo Porucha nie je vo vasom prijimaci. To len pre pripad, ze by sme sa rozhodli buchnut po televizore alebo podobne. Niekedy sme totiz poruchy vedeli ostranit sami, pretoze "boli v nasom prijimaci". Napriklad take "behanie" obrazu zdola hore alebo zhora nadol som ako desatrocna vedela opravit. S televizorom sme totiz dostali taky maly specialny srobovacik, ktory sme zasunuli do prislusnej dierky a krutili sme, az sa to zastavilo. A zakazdym, ked sme chceli prepnut kanal alebo zosilnit ci zoslabit zvuk, sme museli vsat zo stolicky! Ovladace sme spoznali az ovela neskor. Televizne hlasatelky boli pre mna prikladom krasy a inteligencie!
Jedneho dna sa v Trencine, kde som vyrastla, stal zazrak! Zacali sme (obcas) chytat televizny signal Viedne! A zrazu sme mali STYRI programy! Dva nase a dva rakuske! Vacsinou sme nemali zvuk, na obrazovke vacsinou ciastocne "snezilo", ale to nas neodradilo pozerat Bonanzu, serial o carodejnici Jeanie a ine, na ktore si uz akosi neviem spomenut! A rakuske reklamy! S ocami dokoran som pozerala, co vsetko tam bolo u nasich juznych susedov dostat!
V auguste 1968 som mala jedenast rokov. Pocas sovietskej okupacie sme boli doslova prilepeni k radiam a televizorom. Na urcitu dobu vsak vtedy televizne vysielanie prerusili a pamatam sa, ako som sa s radostou pozerala na zvucku Rozpravky na dobru noc. Panacik sa nahanal so psikom okolo kosika (na sitie?). Z jednej strany na druhu, zastali, otocili sa a nahanali sa opacnym smerom. Bola som cela bez seba, ze znovu zacali vysielat.
Nuz, dnes mam takmer dvetisic kanalov. Pozeram z nich len zopar a priznam sa, ze aj bez tych by som sa zaobisla. Je dobre mat moznost vyberu. Avsak 1951?!? Tusim starnem..
