Hovori sa, ze vsetko zle je na nieco dobre. Co moze byt dobre na hospodarskej krize? Su to len male drobnosti, ktore vidim denne v mojej kaviarni. Tieto male drobnosti mi vsak denne davaju silu do dalsich dni a utvrdzuju ma v mojej viere v silu dobra a ludskej spolupatricnosti.
Vazim si vsetko to, co som kedysi povazovala za samozrejme
Dlhe ranajsie rady a plna kaviaren boli kedysi "hrozou" pre nas vsetkych. Smeny sme planovali dopredu tak, aby sme vsetko stihli, aby ludia odisli tak rychlo, ako prisli. Nikto z nas nesmel ani pomysliet na ranajkovu prestavku, riady sa umyvali az po desiatej rano a vsetci sme boli sustredeni vyhradne na zakaznika. Vedeli sme, ze pridu... mnohi... viac, nez sme mohli bez stresu uspokojit... Prichadzali tak kazdy den, po cele tie roky!
Az zrazu zacali chodit len raz (rano) namiesto dvakrat denne (rano a popoludni). Poniektori len cez vikend (namiesto kazdy den). Ini si zase zacali objednavat len malu kavu (namiesto velkej). A dalsi zase vynechali croissant ci muffin. Ale este stale sme ich vidali, aj ked nie tak casto, ako predtym. Mnohi mi povedia, ze chodia len preto, aby podporili ich miestu kaviaren (t.j. moju kaviaren). Vidia, kolke podniky v okoli zatvaraju a svojou spolupatricnostou nas drzia pri zivote. Sme im za to vsetci neskutocne vdacni!
Su vsak aj taki, ktori uplne prestali chodit. Chybaju mi. Boli sucastou mojho (nasho) dna, sucastou nasho zivota. Dnes su nase rana pokojne, menej stresove, avsak stale dobre planovane. Kazdy zakaznik, ktory pride do mojej kaviarne, nech si kupi akukolvek malickost, prispieva k tomu, ze kaviaren bude otvorena aj zajtra, pozajtra, o tyzden ba aj o mesiac.
Myslenie nas vsetkych sa zmenilo. Nedavno som musela mojej novej pracovnicke Brittny vysvetlit, preco mi nevadi, ze musime po kazdom zametat, cistit, ci upratat. "Ak nikto nerozleje, nenamrvi ci nepoprehadzuje stolicky v kaviarni, znamena to, ze sem nikto nechodi. Zakial chodia, nech len mrvia, kolko chcu...., rada po nich upracem. Znamena to, ze ja, ty.... my vsetci, mame este stale dovod na to, aby sme rano vstali z postele a niekam isli. Znamena to, ze mame pracu."
Nikto nie je nenahraditelny
Je uzasne pozorovat, ako moji pracovnici zrazu robia vsetko, o co ich poziadam. Robili tak aj vacsinou predtym, ale teraz je to samozrejme a nemusim ich nikdy poziadat dvakrat. Staci povedat jeden raz! Predtym mal kazdy "vazny" dovod, preco nemohli cistit to, ci ono. Dnes konaju okamzite. Vedia zhodnotit situaciu. Potrebuju pracu, predchadzaju sa v tom, kto je lepsi. Vedia, ze aj po skonceni pracovneho pomeru ucty neprestavaju chodit a niekto ich musi platit. Vidia, kolki ludia u nas vyplnaju ziadosti o zamestnanie. Vidia aj tu kopu ziadosti na mojom stole. Vedia, ze najmenej dvadsat ludi caka na kazdeho z nich, kedy urobia osudnu chybu.
Sila timu
Nasa kaviaren je uspesna vdaka tomu, ze sme zohraty tim. Ja sama som bez nich uplna nula. Sme zavisli jeden na druhom a vsetci velmi dobre vedia. ze cela kaviaren zavisi na praci nas vsetkych.
Nedavno som sa zamyslela nad zvlastnym "ukazom". Jessica nemohla prist do prace a pokusala sa najst niekoho, kto by zobral jej smenu. Pred rokom ci dvoma by mal kazdy plno inych povinnosti. Dnes? Biju sa o to, kto bude robit! Nie je to len preto, ze potrebuju dolare, ale aj preto, ze vedia, ze ak chceme prezit, musime vydat zo seba to najlepsie. Nejde totiz uz len o nas samotnych. Nas tim je ako vyborne fungujuce hodinky. Staci jedno nefungujuce koliesko a mame problem.
Verim, ze zla hospodarska situacia sa casom pominie. Asi to isty cas potrva, ale .... bude lepsie. Dufam, ze moji mladi pracovnici nezabudnu na vsetko, co ich tato situacia nauci. Verim, ze im to da dobre zaklady do buducnosti, ze si budu vazit to, co maju a nauci ich to troche skromnosti. Vsetko zle je totiz na nieco dobre.
