.... alebo zlomené telo, keď Ťa sepália z cesty, alebo zápal pľúc, keď ani nitka nezostane suchá.
Ísť na poľné cesty sa teraz ozaj nedá, skúsil som to raz a čakal som týždeň, kým mi uschlo blato na biku a to nehovorím o tom, že som ho dva kilometre musel niesť nad hlavou, lebo sa mi zablokovali kolesá.
Tak sa zamyslíš.
Všeobecne som si myslel, že som celkom inteligentný. (Tu sa hneď zarehocú ľudia, ktorí ma majú vo vlasoch). Nasvedčuje tomu aj IQ, možno aj okruh známych okolo mňa.
Uvedomil som si však, že v ňom boli aj ľudia, ktorí síce inteligentní sú, ale nemajú rovnaké informácie ako ja a tam to začína škrípať.
Teraz si však myslím, že som trochu (alebo si doplň doooooooosť) zaostalý.
Retrospektívne sa na to kukám a mám pocit, že toto je ozaj jedna veľká psychologická štúdia. Keď už nemôžem masy ľudí vyhubiť, lebo oni sa celkom bránia, tak si na nich vymyslím niečo, čo ich poštve samých proti sebe.
Pripadám si ako na základnej, alebo strednej škole. Ľudia sa kastujú, zgrupujú do celkov, ktoré zmýšľajú rovnako ako oni. Podobne ako na tanečnej, kde sa jeden kurz stretáva len s členmi jedného kurzu a miešanie je možné len vtedy, keď jeden člen jednej bunky prejaví záujem o väčšínou jednu členku druhej bunky.
No a ako to preklenúť?
A zaostalý som v čom?
Na základnej škole som nebol obľúbený, lebo som mal okuliare a bol som tučko a mal som pehy.
Nevenoval som sa športu, dievčatá chodili okolo chudých chlapcov a asi im to spoločnosť diktovala.
Nosil som umelé tenisky, lebo som nemal na kožené a nosil som veci, ktoré som dostal od krstnej z Rakúska po niekom.
Asi som nebudoval sociálne kontakty.
Tak som sa zamýšľal.
Na strednej škole som už badal, že sa robia kasty, ale nepatril som ani do jednej. Páčili sa mi dievčatá z rôznych buniek v našej triede, mali sme cool chalanov a mali sme aj šprtov. Vtedy som bol taký medzičlánok, sledoval čo sa deje okolo, vytvoril si vlastný štýl a mal všetkých v paži. Zároveň mám však pocit, že som tých ľudí nejako spájal.
Teraz sa to deje znovu.
Ľudia majú rôzne predstavy o tom, ako by mal fungovať svet a svojim egom sa to snažia stále pretláčať dopredu. (rôzne názory na riadenie štátu, ekonomicky a otrocky a koronka a opatrenia).
Ľudia majú slabú pamäť a občas pozabudnú na dôležité fakty, len preto, aby mohli normálne ďalej žiť a nezblázniť sa. (ako sa napríklad môže štát zadlžiť, ako peniaze riadia všetko, ako politické strany po voľbách dostanú naše peniaze, aby mohli robiť pre nás a nakoniec nerobia).
A keď to všetko vidím, ozaj nemám chuť budovať sociálne kontakty ani v dospelom veku a moje vysoké IQ si môžem strčiť kdesi, kde ho bude vidieť len zriedka raz za deň.
Zo Star Wars (Hviezdnych vojen) si pamätám jednu hlášku, keď Anakin povedal, že čo je zlé na totalitnej vláde, pokiaľ je to tá správna vec pre ľudí?
Aký je zdravý stred medzi tým, že chceme a budeme robiť pre ľudí to najviac a zároveň im necháme slobodu kradnúť a vyvyšovať sa nad druhých?
Problém tu, si myslím (a ja viem, môžem sa mýliť), je v tom, že ego niektorých jedincov si myslí, že má právo rozhodovať a zakrývať to rúškom ochrany našich občanov a popritom pácha škody, ktoré pomaličky ukazujú.
A zase sme pri peniazoch a tomu ja už ale vôbec nerozumiem a preto už asi nemám čo napisať.
