Ján Galan
Bomba dnes nevybuchla, ale všade naokolo tikajú ďalšie.
Asi by som dnes mal mať dôvod na radosť, ale mne je z toho skôr zle. Zvolili sme si tu pravicu s veľkými nádejami, že vyčistia náš dlho zanášaný chliev a postupne sa to začne prejavovať aj v našom pocite, že žijeme v perspektívnej krajine, na ktorú môžeme začať byť po dlhom čase znova hrdí. Po Ficovej porážke (?) vo voľbách som mal taký, trocha euforický pocit malej revolúcie slušnosti. Že tá väčšina síce nie je absolútna mi bolo jasné hneď, ale dúfal som, že je o to viac pevná svojim prepracovaným konceptom, charakterom a morálnymi zásadami. Pravica mala predsa dosť času a motivácie počas Ficovho štvorročného bačovania vybudovať kvalitný a spoľahlivý tieňový team poslancov aj exekutívy, ktorý mal po Ficovej porážke nastúpiľ do všetkých oblastí ako vopred pripravená kvalitná a profesionálna upratovacia čata, s jasnou koncepciou a plánom upratovania. Krízový manažment vrátane preventívnych systémových opatrení, aby tu v budúcnosti už nemohol nastať taký bordel aký tu bol. Pravica na to mala 4 opozičné roky, ale oni sa vôbec nepripravili.