Občan SR, Crisis & Change Interim Manager (D x V x F > R)Krízy podnikov aj celých brandží z nejakých lokálnych dôvodov vždy boli a vždy ich nakoniec vyriešil trh. Ale dlhovú a kvôli nej hospodársku krízu mohli politici spôsobiť iba preto, lebo im na to občania prenechali dostatok moci a peňazí. Je najvyšší čas im jedno aj druhé podstatne zredukovať. Zoznam autorových rubrík: Krízový manažment, Nezožerme im všetko, Nezaradené, Súkromné
Čo je SDKÚ nejaká posvätná krava, ktorú je treba za každú cenu zachraňovať a oživovať? Je vari SDKÚ nejaký symbol či hodnotná značka, ktorú je potrebné za každú cenu resuscitovať a do budúcnosti pre Slovensko zachovať? Čo také ešte tvorí nejakú trvalejšiu vnútornú hodnotu tej strany, ktorú by sa oplatilo pre budúcnosť pravice zachrániť?
Prvého decembra minulého roku som tu napísal článok s názvom “Pravica je schopná vyrobiť pre Fica aj 100%-nú voličskú podporu“. Viď: http://jangalan.blog.sme.sk/c/282160/Pravica-je-schopna-vyrobit-pre-Fica-aj-100-nu-volicsku-podporu.html Dobrá správa je – nepodarilo sa jej to. Pravica Ficovi vyrobila iba niečo cez 44% hlasov. V tom článku som tiež spomínal, že paradoxom bude, že do opozície pôjdu aj tí, ktorí špekulujú o budúcej kolaborácii s Ficom, lebo Fico ich po voľbách už vôbec nebude potrebovať a bude vládnuť sám. Dobrá správa je – Fico nezískal ústavnú väčšinu a kolaborantov bude potrebovať aspoň niekedy.
Ešte donedávna som si myslel, že odpočúvanie a špicľovanie všetkého druhu patrí od prírody do diktátorských režimov a v demokratickom zriadení je to záležitosť, ktorá sa týka výhradne vagabundov, kriminálnikov a nepriateľov demokracie. Jednoducho je to oblasť, ktorá sa slušného človeka nijako netýka a v podstate mu môže byť ukradnutá.
Každému, kto zažil zmenu spoločensko-ekonomického systému v roku 1989 musí byť jasné, že pojem “sociálna demokracia“ je sám osebe hlúposť a v praxi nemôže fungovať. Rovnako ako v praxi nemôže fungovať “kresťanská demokracia“, či akákoľvek iná demokracia, ktorá obsahuje akýkoľvek prívlastok. Jediné, čo v praxi môže fungovať je - demokracia bez prívlastkov.
Som pravicový volič a vyše 20 rokov som vždy volil nejaké menšie zlo. Chvíľami sa mi dokonca zdalo, že to, čo práve volím nie je zlo, ale dobro. Navyše, to menšie zlo mi nikdy nezabudlo veľmi dôrazne pripomenúť, že práve v tom čase tu existuje aj nejaké omnoho väčšie zlo, takže voliť to menšie zlo je vlastne moja občianska povinnost. Vyše dvadsať rokov som tomu veril a volil som vždy tak, aby som zabránil víťazstvu nejakého väčšieho zla.
Jednoduché, transparentné, jasné a nespochybniteľné. Prvý politik v našej skorumpovanej histórii si trúfol absolvovať detektor lži na tri v súčasnosti najaktuálnejšie otázky v SK politike: “či vzal, dal, alebo mu niekto ponúkol reálny úplatok“. A absolvoval ho nie u hocikoho, ale priamo u prezidenta Britskej a Európskej polygrafickej asociácie a člena Americkej polygrafickej asociácie. Takáto autorita overovania pravdy nie asi, ale určite nie je odkázaná na to, aby nebodaj falšovala výsledky kvôli ktorémukoľvek politikovi a už vôbec nie kvôli nejakému slovenskému.
Ak teda Dzurindovi, Žitňanskej a tomu ich chovateľskému spolku SDKÚ teraz správne rozumiem, tak „oni sú pripravení na zmenu“, ale platí to iba za jedného predpokladu. Za predpokladu, že ich najprv niekto zvolí do parlamentu. Za predpokladu, že budú zvolení sľubujú, že hneď potom sa zmenia k lepšiemu.
Ale pozrime sa na tie sebareflexné a sebakritické vyhlásenia Dzurindu a Žitňanskej. Dzurinda vraj: „som si plne vedomý kritických názorov na svoju osobu i predvolebných prieskumov, ktoré posielajú stranu mimo parlament“. A Žitňanská vraj: „tri týždne pred voľbami nie je čas na vážne zmeny v strane, ale je čas na osobné rozhodnutia“. A obidvaja vraj na základe toho “krátkeho času“ - Dzurinda, citujem: “nemieni tento boj vzdať“ a pani Žitňanská, citujem: „sa po voľbách bude uchádzať o post predsedníčky SDKÚ, ak jej ľudia pri hlasovaní prejavia dostatočnú dôveru“.
Dzurinda, popularita u národa patrí medzi základné kvalifikácie každého úspešného politika, bez ohľadu na to či je pravicový alebo ľavicový. Je jedno či je antireformný, alebo proreformný. Bez popularity a hlavne bez dôvery národa sa nedá vládnuť a už vôbec nie, ak chceš robiť pravicové škrty a reformy, ktoré si vyžadujú uťahovanie opaskov. Národ potrebuje niekomu veriť a vtedy je ochotný dočasne znášať aj horšie časy. A hlavne, národ potrebuje vidieť, že výberca daní nekradne!
Prepáčte ak sa budem pýtať trochu prihlúplo, to viete som iba z Bratislavy. No veď zo Slovenska, to je hneď vedľa Rakúska, nie, nie v Austrii nežijú klokany… Apropó, netušíte náhodou ako má vyzerať revolúcia poďľa najnovšej parížskej módy? A na protestných zhromaždeniach v Londýne sa dnes nosia viac široké, alebo skôr také menšie klobúky? A na protestoch v Madride prevláda viac žltá, alebo oranžová farba oblečenia?
Zdá sa, že revolúcie u nás majú periodicitu cca 20 rokov a tie vydarenejšie zvykneme robiť na dva pokusy. Po roku 1948 nám dlhých 20 rokov žrali demokraciu komunisti, aby sme si v rokoch 1968-69 konečne dopriali aspoň malú dávku pocitu z nej. Po roku 1969 nám tú demokraciu ďalších 20 rokov vyžierali mladší komunisti, aby sme si konečne v roku 1989 dopriali jej poriadnu dávku.
Pre slušného pravičiara z pravicovej planéty majú gorily nulový koaličný potenciál. Lenže čo ak je tých goríl na pravicovej planéte 90% a tých slušných pravičiarov iba cca 10%? Ako má 10% ľudí pozatvárať do klietok 90% opíc? Pre tie gorily je situácia už dávno jasná a vyriešená. Oni predsa už dávno povedali, že pre nich má cca 10% slušných pravičiarov nulový koaličný potenciál a celej pravicovej planéte chcú šéfovať bez nich.
Ten spis Gorila by sa mal stať zo zákona povinným čítaním každého Slováka už na ZŠ. To je najlepšia vlastiveda, zemepis, občianska výchova aj výchova k hrdosti na vlastnú krajinu. Z toho spisu je úplne jasné v akej krajine žijeme, kto sme a o čo tu ide.
Už je to asi tak. Žijeme v nechutne prehnitom a skorumpovanom štáte. Vyše dvadsať rokov sa tu v politike neupratovalo a väčšina špiny sa vždy zamietla pod koberec. Netreba ani vidieť, úplne stačí (od-)počuť čo sa tu deje. Už je to asi naozaj tak. Žijeme v “elitnom ekonomickom klube“, ktorého šialené naháňanie sa za dôverou finančných trhov pripomína čoraz šialenejšieho psa, ktorý stále rýchlejšie naháňa svoj vlastný chvost. Samozrejme z logiky vzťahu psa a jeho chvosta je jasné, že ten chvost nikdy nemôže dobehnúť. Je ďaleko pravdepodobnejšie, že to šialené točenie sa na mieste nevydrží večne a jedného dňa ho z toho porazí a zrúti sa na zem.
Vážená pani Radičová, vraj ste v akýchsi novinách aktuálne povedali, že: “Nezaradím sa k mlčiacej väčšine.“ Hm, no, už minimálne dvakrát som to tu písal, už je to otrepaná pesnička. Zopakujem z toho iba jednu jedinú vetu - nie je to tak dávno kedy do Vás, ani nie tak do osoby ako do Vašich voličských preferencií, takmer milión voličov pravice vkladalo nádej.
Keď som včera počul o agentúrnom prieskume, ktorý prisudzuje strane SaS iba 5,6%-nú voličskú podporu, tak mi napadli iba dve možnosti – jedna pozitívna a druhá negatívna. Paradoxne, tá pozitívna možnosť je, že výsledky tohto prieskumu sú buď obrovským omylom, obrovskou štatistickou odchýlkou, alebo obrovským klamstvom. Z ničoho tú agentúru neobviňujem. Ale aj k omylom, aj ku klamstvám a manipuláciám všetkého druhu predsa na Slovensku prichádza bežne.
Žijeme v kapitalizme. Kapitalizmus je založený na zákonoch trhu. Na trhu sa vymieňajú produkty a služby za protihodnotu. Výška protihodnoty – cena, za ktorú dôjde k výmene, je výsledkom aktuálnej rovnováhy medzi ponukou a dopytom. Pri vysokom dopyte cena rastie, prí nízkom dopyte cena klesá. Cena, za ktorú sa požičiavajú peniaze sa volá úrok. Výška úroku je tiež závislá na ponuke a dopyte peňazí. Pokiaľ ponuka peňazí pokrýva dopyt, tak výšku úroku už ovplyvňuje iba dôvera v dlžníka, dôvera v jeho budúcu schopnosť splácať – solventnosť a dôvera, že v čase splátok bude mať svoje peniaze k dispozícii – likvidita.
Ale nemyslite si, že som nejaký vekslák, s tým som skončil keď som nedávno menil SKK za Euro. Teraz som v tom fakt nevinne a za všetko môže nejaký Mikloš. Lebo ten Mikloš najskôr povedal (že má na to školu...), že ja už nepotrebujem SKK, ale že nutne potrebujem Euro. Tak som vymenil SKK za to Euro. Potom ten Mikloš povedal, že niekto požičal veľa peňazí nejakým trom kaporom. A že najprv dlho nič a potom, že prvý kapor povedal „žblnk“, že druhý kapor povedal „žblnk“ a ten tretí kapor potom povedal, že to mám za nich celé zatiahnuť ja.
Stála sa eurozóna naozaj nepriateľom demokracie? Ak áno, tak kašlem na takú eurozónu a chcem tu mať radšej demokraciu! Lebo demokracia je pre svet neporovnateľne vyššia hodnota ako nejaká eurozóna. Neschopní politici EU a ich lokálni kolaboranti nás neustále stavajú do situácie, kedy sa kvôli niečomu, čo oni spáchali alebo zanedbali, musíme krok za krokom vzdávať stále viac a viac demokracie. Alebo je to s tou eurozónou a demokraciou úplne inak?
Ani Coca-Cola nechutí 99% ľuďom. Niektorí určite radšej uprednostnia iné nápoje. Ani na Mercedese by sa nechcelo voziť 99% ľudí. Niektorým je možno sympatickejší Bavorák, či Audina. Ani na Maledivy by nechceli ísť dovolenkovať všetci. Niektorým by tam možno bolo teplo a radšej by išli niekam za polárny kruh. Neviem si spomenúť na akokoľvek dobrú a lákavú vec (ak taká vôbec existuje), ktorá by vyhovovala 99%-tám ľudí. A už vôbec si neviem predstaviť, že by takou vecou mohla byť nejaká politická strana.
