Nič z toho čo napíšem nie je vedecky overené a všetky poznatky, ktoré uvádzam sú moje subjektívne pozorovania a hodnotenia.
Najskôr trochu z mojej osobnej histórie.
V časoch socializmu a neskôr mečiarizmu som pôsobil v robotníckych povolaniach ( 13 rokov). Po skončení školy ako technik revízie elektrických rušňov a neskôr ako praobyčajný robotník za strojom vo veľkej fabrike.
Po krachu podniku v ktorom som bol zamestnaný som začal podnikať a pracovať s ľuďmi čo mi zostalo dodnes.
Moje občianske aktivity ( už za socializmu) ma dostali aj do rôznych sporov s tzv. „pracujúcou inteligenciou“ teda vzdelanými ľuďmi o čom som napísal dve publikácie. A to bola možnosť spoznať nielen zmýšľanie „obyčajných ľudí“ ale aj tých čo sa pýšia titulmi, funkciami a majú akože aj dobré formálne vzdelanie.
No a ďalšie moje poznatky o ľuďoch, konaní, postojoch a pod. som získaval a získavam aj v internetových diskusiách či aj v tých najhorších žumpách na FB.
Poznamenávam, že občas mi moji priatelia vyčítajú, prečo venujem čas takpovediac „lúze“ a komunikujem s úplne hlúpymi ľuďmi. Avšak je to zaujímavé spoznávanie a nepokladám takúto komunikáciu za úplnú stratu času. Dôvody prečo si myslím, že je potrebné komunikovať aj s týmito ľuďmi, by asi vydalo na ďalší článok. Tak možno inokedy.
K nasledujúcej charakteristike stúpencov Róberta Fica si ešte dovolím poznamenať, že v minulosti bola drvivá väčšina z nich voličmi Mečiara, Slotu, Ľuptáka, Gašparoviča a podobných indivíduí čo trochu poodhaľuje ich spôsob zmýšľania.
1. Najpočetnejšou skupinou z elektorátu R. Fica a spol. je tá s úplnou neschopnosťou porozumieť elementárnym ekonomickým pravidlám a trhovým princípom.
Voliči Roberta Fica odmietajú pochopiť trhové pravidlá v celej svojej šírke. Diverzifikujú ich podľa svojich emócií a idealistických vízií a nekritického hodnotenia ceny svojej osoby v pomere k ich schopnostiam a výkonu.
Preložím to do zrozumiteľnejšej reči. Myslia si, že majú mať väčší profit z daní úspešnejších ľudí a teda aj niečo zadarmo.
S tým je samozrejme spätá aj závisť voči úspešným, viditeľným a z ich pohľadu šťastným ľuďom. Cítia krivdu, ak nie sú šťastní oni sami a nerozoznajú svoje vlastné úspechy, ktoré určite majú. O tejto vlastnosti R. Fico vie a preto ju kŕmi a vytvára obraz nepriateľa napríklad v podobe „nenažraných zahraničných obchodných reťazcoch“ ktoré sú príčinou drahých potravín.
2, Presvedčenie, že štát je tu na to, aby sa o nich postaral. Z toho pramení aj frustrácia, keď sa o nich štát nepostaral čo pociťujú ako krivdu. Obzvlášť ich však irituje, ak sú ľudia z ich blízkosti s tzv. názormi "slniečkárov" ktorých pokladajú za hlupákov šťastnejší a relatívne bohatší, ako sú oni sami.
Tu treba poznamenať, že naplnenie vízie že „štát sa má postarať“ čiastočne naplnil či napĺňa Robert Fico napríklad aj trinástymi dôchodkami, alebo kvázi bezplatným zdravotníctvom, vlakmi zadarmo a pod. Svojim spôsobom vo svojich voličoch tento sen a víziu udržiava a tým ich pripútava k sebe v nádeji že „Fico sa postará.“
Je to inak dobrá stratégia obzvlášť preto, lebo ako som konštatoval v bode jedna, voliči R. Fica ekonomike a súvislostiam nerozumejú. Nechápu že ten konečný účet bude vyšší, ako by bol za skutočných trhových podmienok. A že ho nakoniec zaplatia oni sami. No a to R. Fico veľmi dobre vie.
3. Poddanský postoj k moci. Vždy sú presvedčení o tom, že niekto mocný a tajomný v pozadí všetko riadi a oni sú obeťou tohto nespravodlivého riadenia.
Milujú toho, kto im predhadzuje Sorošovcov, „židokraciu“, LGBT ľudí, západ , EU a čo ja viem koho a čo všetko. Obraz nepriateľa im Fico úspešne projektuje a potom ich samozrejme aj pred tým nepriateľom chráni.
4. Nemajú hodnoty a nerozumejú im. Oportunizmus. Ak Robert Fico šíri myšlienku v zmysle, že Slovensko je, alebo bude jadro Európskej únie, tešia sa a súhlasia. Ak ten istý politik šíri presný opak a šíri víziu Slovenska v ruskom vplyve otočia a súhlasia.
Ide o bezzásadovosť a slabosť týchto ľudí ktorí majú názor, ale len ten, ktorý získajú od politika ku ktorému vzhliadajú.
Im sa samozrejme páči, ak niekto má hodnoty a bojuje za ne,(za pravdu, spravodlivosť, ľudskosť) ale oni to nedokážu s výhovorkou, že oni sú len „obyčajní ľudia“. To znamená, že znášať spoločenské či morálne náklady na uchovanie hodnôt nemusia... lebo sú len „obyčajní ľudia“.
Sú veľmi láskaví k úplatným ľuďom.. lebo aj oni boli v situácii, keď „museli“ dať úplatok. Lekárovi, úradníkovi či učiteľovi čo rozhodoval o zásadnom prospechu ich dieťaťa na škole a pod. Korupcia im preto neprekáža a teda ani hlavný program Smeru. Korupcia.
5. Sú neslobodní a odovzdaní moci či osudu.Voliči Róberta F. nepociťujú túžbu po slobode a ani jej v princípe nerozumejú. Vykríkanie proti očkovaniu či zúčastňovanie sa mítingov, kde môžu verejne vulgárne nadávať, sloboda samozrejme nie je. Sloboda a jej prejavy majú pravidlá a tým nerozumejú a odmietajú ich. Preto politici strany Smer a spol. sa často pri obhajobe extrémizmu a podobných kriminálnych činov obracajú na slobodu slova. Vedia že ich voliči na to takpovediac „berú“ a pod zámienkou jej ochrany dokážu skryť hocičo a presvedčiť týchto ľudí o svojej pravde. ´
Rešpektujú moc a majú poddanský syndróm. Namiesto boja proti zlu len potichu reptajú a sú odovzdaní osudu.
Podotýkam však, že neslobodnosť som našiel nielen medzi „obyčajnými ľuďmi“, ale občas jej nerozumejú ani tí o ktorých by sme to nepredpokladali. Teda aj u ľudí s relatívne dobrým vzdelaním.
5. Chýbajú im ideály a sú morálni relativisti. Domnievajú sa, že pravidlá sú pre bohatých a práve oni ich majú dodržiavať a vytvárať im prostredie aby sa im dobre žilo. Nechápu, že sú súčasťou mechanizmov spoločnosti a majú moc veci meniť.Avšak oni sami nevedia ako veci meniť a občas ani čo a prečo meniť.
Preto majú tendenciu hľadať vodcu čo si za nich so všetkým poradí. Nuž a ak ich vodca kradne, privedie mafiu či Rusov na úrad vlády, tak mávnu rukou a veci bez toho aby ich to vyrušilo prehliadajú.Túžia byť súčasťou sveta, kde je všetko pekne zaškatuľkované a aj ich priestor je jasný. Preto často spomínajú na socializmus ako na dobro. Nebolo treba sa namáhať premýšľaním. Bolo by to ťažké a vyrušovalo by ich to.
V tomto priestore chcú mať pocit svojej hodnoty a dobrú životnú úroveň.
Tento priestor im imaginárne vytvára Róbert Fico,. ako som už spomenul v bode č. 2 v podobe trinástych dôchodkov, vlakov zadarmo, zdravotníctvom zadarmo, alebo predstieraným záujmom o ich blaho a životné problémy.
Záver:
Ako politicky reagovať na poznanie tejto skupiny voličov? Nuž nemyslím že je správne ísť na to taktikou Roberta Fica.Naopak, treba ich naučiť mať pocit víťazstva, nie pocitu porážky.
Ale to by bolo asi na ďalší článok, tak možno nabudúce.
