05. júl
Referendum
Jednoduché počty:
16,1 % sa zúčastnilo
cca 10 % sa nemohlo, pretože je na dovolenkách
Skoro 75 % Slovákom nevadí, že budú platiť zo svojich peňazí do smrti Ficovi rentu. Sme vo väčšej čiernej diere, než som si myslel.
06. - 08. júl
Podčiarkol som si odstavec v knihe Jána Štrassera, Život na tekutých pieskoch, rozhovory s Martinom M. Šimečkom, 2024, N Press s.r.o.
... demokracia nie je prirodzený systém ľudského spoločenstva, a práve preto sa o ňu treba neustále starať, chrániť ju, dávať pozor, aby neochorela a nezomrela.
A aký spoločenský systém je prirodzený?
Od počiatku civilizácie väčšina spoločenských systémov boli tyranie. Demokracia v antickom Grécku bola geopolitická výnimka. A aj dnes sme často svedkami, že demokracie umierajú. Ničiť demokraciu sa dnes už nemusí len násilím, dajú sa nastoľovať rôzne volebné autokracie, ba až volebné diktatúry. Napokon aj Adolf Hitler sa dostal k moci voľbami...
Do môjho denníka, ktorý si píšem roky, pribúdajú stránky:
Pri vyhorení nie je dôležitý sled udalostí. Zarazil ma ten pocit. (V roku 2014.) Utekal som do parku pri kaštieli v Turčianskej Štiavničke. Potreboval som si oddýchnuť. Vypnúť. Sedieť pri vodnej hladine. Ukľudniť sa. No aj keď som tam bol dve hodiny, žiadne ukľudnenie neprišlo. Vedel som, že je zle. Že ak to rázne neukončím, niečo sa stane. Tak som dal výpoveď.
Aj tak ma to v robote dávno prestalo baviť. Chodil som tam s každodennou nervozitou v žalúdku.
Nemal som žiadny plán. Nevedel som, či dokážem ešte nájsť nejakú inú robotu. No keď som posledný deň odtiaľ odchádzal s vedomím, že sa tam už nemusím vracať, na chvíľu ma zaplavila vlna šťastia.
Možno vtedy sa začalo to postupné liečenie.
09. júl
Občas sa mi zdá, že už som všetko vyfotil. Na nič nové nedokážem prísť. Skončiť a foťák navždy odložiť.
Vyberiem sa do mesta bez akéhokoľvek cieľa.
Bez fotoaparátu to ale zatiaľ nedám.
Za chvíľu zapadne slnko. Tiene sa predĺžili. Idem hodinu na juh a potom hodinu z juhu na sever. Pri ceste naspäť je slnko na ľavej strane.
Takých obrázkov sa dá nájsť a vyfotiť stovka. Vybral som iba dva.
Zaujímavé kompozície vytvára aj odrazené svetlo. Premieta ich na zatienené steny.
Posledné je protisvetlo. Lipa rastie aj pri našom rodnom dome. Má určite viac ako dvesto rokov. Sprevádzala nás počas nášho detstva. Starší brat ju niekoľko krát orezal, keď kvitla, aby sa ľahšie dali otrhať kvety.
Táto rastie v Martine na námestí, v záhrade pri katolíckom kostole. Zaujalo ma to trojité gradovanie. Ako refrén, ktorý sa každým opakovaním zosilňuje.
10. júl
V rámci každodennej, aspoň hodinu trvajúcej prechádzky som sa odviezol autom za mesto. Zasa nemám cieľ. Idem poza plot skanzenu. Pomaly sa zvečerieva. Prekvapuje ma veľké množstvo rozličných motýľov, ktoré sa mi podarí vyplašiť, keď prechádzam cez nepokosenú lúku. Asi sa už chystajú na nočný odpočinok. Niektoré ako keby už spali. Žiadny z nich nemá rozprestreté krídla. Keď sa k nim priblížim dostatočne ticho, môžem ich fotiť aj niekoľko minút. Tak sa dá nastaviť správna expozícia, fotiť so zatajeným dychom, aby som nepohol pri fotení fotoaparátom. (Nezobral som si statív.) Zo stovky nafotených obrázkov Vyberám pár do archívu.
12. júl
Českí hostia v penzióne, kde ešte občas robím, ma upozornili na existenciu internetových máp, ktoré používajú pri svojich túlačkách po Slovensku. Sú to asi najpodrobnejšie mapy, aké som kedy videl.
Začal som ich používať aj ja. Našiel som v nich napríklad starý židovský cintorín v Hliníku nad Váhom na ktorom je neoklasicistická hrobka baróna Leopolda Poppera z 19. storočia. Stavba je navrhnutá ako otvorený chrám s iónskymi stĺpmi a v minulosti slúžila ako miesto posledného odpočinku pre členov rodiny Popperovcov. Objekt prešiel v nedávnej dobe rekonštrukciou, počas ktorej bola stabilizovaná jeho statika a opravené mramorové stupne.
Je to dosť netradičná stavba na Slovensku.
Na mape som našiel aj hydrogeologický vrt v Paštinej Závade.
Prekvapila ma výdatnosť prameňa - takmer 80 litrov za sekundu. Okolie je celé biele od vápenitých sedimentov a pekne to tam zapácha po sírovodíku.
14. júl
Presúvame sa z miesta na miesto. Hľadáme to, čo sme ešte nevideli.
A zrazu sa zasa vynorí spomienka.
Stará petrolejka. Presne takú sme mali doma. Aj keď nebola taká vyleštená. U nás sa skutočne používala. Nie často. Myslím, že za môjho detstva iba asi dvakrát. Raz pri búrke, keď na pár hodín nebola elektrina. Druhý krát, keď vymieňali starý transformátor za nový.
Petrolejka bola zaprášená, smrdela od petroleju. Ale aj tak ma zaujala. Hlavne široký knôt. Opýtal som sa umelej inteligencie, z čoho bol urobený.
Široký knôt v starých domácich petrolejových lampách bol najčastejšie vyrobený z husto tkanej bavlny.
Bolo to preto, lebo bavlna veľmi dobre nasávala petrolej a odolávala teplu natoľko, že knôt sa spaľoval iba na okrajoch. Keď sa zhorené miesta knôtov zastrihávali, mohli sa používať niekoľko rokov.
Malé kovové koliesko so zúbkami, ktoré je vidieť pod horákom slúžilo na vysúvanie knôtu. Keď bol viac vysunutý, lampa svietila silnejšie. Keď bol kratší, lampa svietila slabšie.
15. júl
Slnko zasa začína piecť. Pred supermarketom rozvoniavajú rozkvitnuté levandule. Nad jedným kríkom poletuje biely motýľ. Radšej to idem skontrolovať. Mlynáriky kapustné sú menšie.
Intuícia ma nezradila. Je to vidlochvost ovocný. Prvý, ktorého tento rok môžem fotiť tak zblízka. Pravé krídlo má poškodené. Niekde stratil jednu "vidlu".
Počas nasledujúcich niekoľkých horúcich dní nájdem na levanduľových kríkoch až troch. To som za svojej viac ako tridsať rokov trvajúcej motýľkárskej fotopraxe nezažil - vidlochvosty v meste.
24. júl
Na prázdniny prišli vnúčatá z Belgicka. Jedna momentka z obývačky.
25. júl
Vybehol som s nimi do Roháčov.
31. júl
Teploty nad 35 stupňov zo začiatku mesiaca sa vrátili.
Dcéra našla zaujímavú lokalitu pre rodiny s deťmi. Je to kameňolom nad Banskou Štiavnicou. Robia tam exkurzie s výkladom a s možnosťou hľadať kryštály.
Z Martina vyrážame ráno okolo pol ôsmej, aby sme stihli výklad o desiatej.
Podľa zaparkovaných aut je nás tam nakoniec asi dvadsať z celého Slovenska.
Po výklade sprievodcu, ktorý nám povedal ako vznikali kryštály v tejto lokalite, prechádzame cez štôlňu do kameňolomu.
Vchod do prieskumnej štôlne, ktorú prerušili ťažbou.
Vstupujeme dovnútra. Pokúšam sa vyfotiť nemožné. Tmu v štôlni.
Svietime si iba malými baterkami, alebo mobilmi.
V kameňolome vyfasujeme malé hrabličky a prehrabávame sutinu po odstreloch.
Fotila ma dcéra.
Pohľad na kameňolom zvrchu.
Našli sme niekoľko menších kryštálov, aj úlomky väčších.
Tento mal rozmer asi 5 mm.
Vnuk našiel oveľa väčšie kúsky.
Skončili sme okolo dvanástej. Slnko už začalo riadne pražiť.
Podvečer som ešte odbehol skontrolovať aktuálny stav martinskej nemocnice:
vonkajší plášť chýba už iba na najvyššom poschodí
odstránili niekoľko žeriavov
začali budovať prístupovú cestu
Pre porovnanie stav pred rokom
a pred dvomi rokmi v ten istý mesiac
Z viacerých miest sa mi donieslo, že pomaly budú vyčerpané všetky peniaze z eurofondov a stavba sa pravdepodobne zastaví dovtedy, kým sa nevyrieši ďalšie financovanie.
