2. apríl
Oproti mojej poslednej návšteve, pred siedmimi dňami, pribudol k piatim žeriavom šiesty a ďalší skladajú.



4.apríl
Do Žiliny sme prišli o hodinu skôr, aby sme sa mohli zúčastniť protestu na Mariánskom námestí.









Prihovorila sa aj bývalá riaditeľka SNG pani Kusá. Celý jej príhovor som si nahral na video. Je to nahrávané iba kvôli zvuku.
Z jej príhovoru najviac zarezonovalo, že: ... Tými výpoveďami sme sa nevzdali. Bol to ale posledný, aj keď pre nás veľmi bolestivý spôsob, ako dať najavo svoj postoj. A to je, že my nechceme byť súčasťou ich sveta ...







7. apríl
Vrátila sa zima.



13. apríl
Lazovské korene
(Lazy pod Makytou 1963 - 1978, vtedy okres Považská Bystrica, teraz okres Púchov)
Vraciam sa stále viac do minulosti. Pred niekoľkými rokmi som urobil vizualizáciu miestnosti, kde som prežil prvých 15 rokov života.
Dnes som k nej pridal moju siluetu.

Z toho starého sveta okrem mojich spomienok už nič nezostalo. Včelín, z ktorého otec urobil bývanie pre našu rodinu, po jeho smrti spadol ako prvý. Po ňom sa časom zrútila aj nikdy nedokončená prístavba.

Keď som mal asi desať rokov, otec mi povedal, že v sobotu ráno pôjdeme na Čertov robiť schody.
Otec zbalil veľkú koženú tašku, v ktorej mal "vercajg". Boli to viaceré druhy oceľových dlát, niekoľko menších kladív. Ja som niesol v ruke asi päť kilovú "mínerku". To bolo kladivo na dlhej - možno sedemdesiatpäť centimetrovej rúčke. Zatĺkali sa ním do kameňa oceľové kliny, ktoré slúžili na rozsekávanie kameňa na menšie časti. Ku chalupe nás českí chalupári, ktorým dom patril, doviezli autom. Robota to bola na celú sobotu. Najskôr otec z privezených kameňov postupne povysekával nahrubo jednotlivé stupne. Z odpadu osekal bočné výplne. Ostatní namiešali maltu, ktorá slúžila na spájanie jednotlivých častí a na vypĺňanie medzier. Pravé uhly kontroloval uholnicou, Pomocou nej si značil na pieskovcové stupne čiary, podľa ktorých kameň opracovával. Na kreslenie používal smiešnu ceruzku, ktorú volal "kľajbas". Mala tvar splošteného hranola a bola nahrubo zastrúhaná vreckovým nožíkom.
Kamene museli sedieť aj vodorovne. Na kontrolu ich usadenia slúžila jedna menšia a jedna dlhá vodováha.
Robota išla chlapom od ruky. Chalupárom sa nezdal akurát dosť nahrubo osekaný povrch schodov. Otec im ale povedal, že počasie a časté používanie schodov časom spôsobia, že sa hlboké vrypy po dlátach stratia.
Zvyknutý z domu na jednoduchý život mi vnútro chalupy, kde nám pripravili pohostenie a neskôr obed, pripadalo v mojich detských očiach ako z rozprávky. Bolo vidno, že majitelia nemajú problém s peniazmi. Tak luxusne zariadené bývanie som nikdy predtým a dlho potom nevidel. A pritom to bola iba ich chalupa. Nedokážem si predstaviť, ako bývali v Čechách.
Ten dom som minulý týždeň uvidel na dedinskej stránke, ktorá sa venuje histórii. Je to fotka z tridsiatych rokov minulého storočia, ktorú počítačovo vyfarbili. Autorom bol Bedřich Dukát. Čiernobiely originál by mal byť v SNM v Martine.

Dnes som sa tam vybral. Chcem skontrolovať, či ešte stojí, a či nájdem aj "naše" schody.
Tu som pochopil, čo to je spomienkový optimizmus. (Že si minulosť pamätáme krajšiu, než v skutočnosti bola.) Dom stojí, aj schody som našiel. Už nie je na holom kopci. Obrástol ho les tak, že ho z cesty nie je vidieť. Pravdepodobne ho vlastnia chalupári. Neboli tam, tak som si to ani nenafotil a ani sa k tomu bez ich dovolenia nebudem vyjadrovať. Iba tie moje spomienky boli oveľa krajšie ako realita.
Keď už som bol v rodnom kraji, vybehol som do kopcov.

Počasie ukážkové, aj sa mi dobre išlo. Najskôr na hrebeň, ktorým sa dá dostať na samotu Lieskovec. Z hrebeňa sa mi otvoril takýto výhľad na vrch Makyta (922 m.n.m.), podľa ktorého je pomenovaná naša dedina. Je to ten najvyšší hrbolček naľavo na horizonte úplne vzadu. Pod ním osada Tisové.
Na hrebeni na mňa fúkalo z protismeru. Z tej strany sa ku mne rozbehli traja zajovia. Nezacítili môj pach, tak priskákali dosť blízko.

Urobil som si asi desať obrázkov. Až keď som sa pohol, zbadali ma a utiekli.
Domy na samotách pokúpili väčšinou Moraváci. Vzorne sa o ne starajú. Bez nich by už dávno neexistovali.
Pred jedným z nich na samote Šulíkovec sedel na lavici starý pán. Zišiel som k nemu z chodníka a chvíľu sme sa rozprávali. Dom kúpili ešte niekedy v sedemdesiatych rokoch. Opravili ho a pravidelne tam chodievajú. Pán hovoril, že už má cez deväťdesiat rokov. Pýtal som sa ho na medvede. Žiadneho tam nikdy nevidel. Viac tam chodia turisti. Každý rok tadiaľ vedie trasa turistického pochodu Mladoňovská dvadsaťpäťka.
Keď sme sa rozlúčili, vybral som sa do osady Potok. Tu som stretol ďalšieho obyvateľa. Bol to mladší brat môjho spolužiaka Števa. Porozprával mi o jeho živote a aj o jeho konci. Zomrel asi pred tromi rokmi.
Kým som sa dostal ku autu, stretol som ešte troch ďalších ľudí z dediny. Pospomínali sme spoločných známych, udalosti, ktoré si každý pamätal trochu inak.

Na Lazoch je stále pekne. A asi je aj dobre, že to nie je vychytená turistická destinácia. Dá sa tam zabudnúť na ruch mesta, nezmyselnú politiku, na ľudskú blbosť.





Na spiatočnej ceste kratučká zastávka v Dohňanoch. Chcel som si vyfotiť rozkvitnutý ružový strom.

No zaparkovať sa dalo až na blízkom blšáku. Práve skončil a stánkari už mali takmer všetko zbalené.

26. apríl
Desať dní som nikde nebol. Liečil som sa aj so ženou z nejakej virózy. No už ma začal "svrbieť" foťák, tak som vybehol aspoň ku Turcu.

Prihlásil som sa do internetovej skupiny, kde autori uverejňujú fotografie vtákov.
Ďateľ veľký Dendrocopos major


Hrdlička záhradná Streptopelia decaocto


Na vtákov by som potreboval lepší objektív. Mám iba teleobjektív 18 - 140 mm. Chcelo by to aspoň dvestovku, ideálne päťstovku.
27.apríl
Počasie sa zlepšilo. Aj keď trocha fúka studený vietor, je pekne.
Idem skontrolovať motýle pod Blatnický hrad.
Motýľov bolo veľa, ale máloktorý sa nechal vyfotiť.

Všetko sú to druhy, ktoré bežne vídavam.


Až pri Diakovej

ma prekvapí vidlochvost ovocný.
Nevidel som ho niekoľko rokov.


Pred Tomčanmi na lúke jeden vidlochvost feniklový.


Cestou naspäť som sa zastavil ešte pri novej nemocnici. Najskôr obrázok z Diakovej.

Ďalší z Tomčian.

Stavba sa pomaly blíži k úrovni zeme.

Postup výstavby je zreteľný porovnaním tretieho obrázka zo začiatku mesiaca a tohto posledného.
Všetky snímky v blogu sú nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť na novej karte.