25. február
Potápač na Turci
Žijem v Martine od roku 1982. Pravidelne chodievam okolo rieky na prechádzky. Často som tadiaľ chodil pešo do Vrútok do roboty. Odkedy urobili nový cyklochodník, aj na kolobežke.
Vídavam na Turci premnožené divé kačky, občas v zime labute. Ráno som často vyplašil volavku popolavú. Dokonca sa raritne na jednom mieste zdržiavala asi tri dni aj volavka biela. Okrem toho dosť často čajky, vracajúce sa zo smetiska ku Váhu. No potápačov som za tie roky nikdy nevidel.
Prvý krát sa objavili asi pred štyrmi rokmi. Nevedel som ich zaradiť. Myslel som si, že je to nejaký druh kačíc. Boli plaché a nedalo sa k nim priblížiť.
Toto je jedna z ďalších generácií, ktorá si na ľudí pomaly zvyká. Už neodlietajú. Iba sa presunú na druhú, vzdialenejšiu stranu rieky.
28. február
Karnevalový sprievod v Martine. Čakanie si krátim fotením na námestí.
Prvé masky vychádzajú z divadla.
Asi dnešná najoriginálnejšia maska.
Sprievod sa zoradil a za bubnovania vyrazil na prechádzku po pešej zóne.
Bubeníkov striedali folklóristi.
Objavilo sa kadečo.
Prekvapilo ma množstvo masiek. Rio de Janeiro, ani Benátky to síce nie sú, ale potešilo.
5. marec
Toto nám vykvitlo pred domom.
Tieňohra pri západe slnka.
8. marec
Ranná mobilovka zvnútra auta bez úpravy. V noci mráz, cez deň skoro dvadsať stupňov.
9. marec
Na sociálnej sieti sa mi objavila spomienka ako som pred desiatimi rokmi vyšiel zo Šútova na Chleb. Neviem, či by som to dokázal zopakovať. Určite by mi to ale teraz trvalo oveľa dlhší čas.
Počasie je priaznivé. Idem sa tam pozrieť ľahšou - lanovkovou cestou.
Hneď po vystúpení na hornej stanici ma zaujal Stoh. Roztápajúci sneh na ňom zanechal takéto stopy.
Nasadzujem si mačky, aj keď sneh nie je zľadovatený. Vystúpim do Snilovského sedla a chcem sa ísť pozrieť na hranu, odkiaľ je vidno Pekelník.
Pohľad za chrbát. Chleb už takmer bez snehu a na pravej strane presvitajúce slnečné lúče.
Keď sa dostanem trochu vyššie, za hrebeňom sa objavujú Roháče a Tatry.
Dostal som sa presne tam, kam som chcel. Južná strana Pekelníka je už z väčšej časti bez snehu.
Odtiaľto mám dve možnosti. Buď sa vrátiť do Snilovského sedla a ísť na Chleb, alebo zo sedla naspäť lanovkou do Vrátnej.
Nakoniec volím tretiu možnosť. Aj keď dosť fúka, cesta na vrchol Veľkého Fatranského Kriváňa nevyzerá zle. Miesta pokryté ľadom sa dajú obísť po snehových poliach. Skúsim vyjsť až na vrchol.
Mačky plnia svoj účel. Asi za pol hodiny som hore. Málokedy si robím na vrcholoch selfíčka. Tu som poprosil jednu z turistiek, aby ma vyfotila.
Nie je dobrá viditeľnosť. Ale aj to málo stojí zato. Vpredu Poludňový Grúň, za ním Veľký a Malý Rozsutec a v pozadí s bielou čiapkou Babia hora.
Na opačnej strane, smerom na západ, Malý Fatranský Kriváň a vzadu hrebeň Martinských Holí.
Všade sú turisti. Niektorí so psami.
Viacerí v skupinkách.
Pri zostupe ma požiadali dvaja skialpinisti, aby som ich vyfotil. Urobil som si pár obrázkov aj pre seba. Zo súvislej snehovej strany prešli na trávu kvôli peknému pozadiu.
Vietor silnie, lanovka zatiaľ premáva. Vraciam sa do Snilovského sedla. Zistil som, že na jednej mačke som stratil jedno ohnivko z retiazky a dosť veľká časť sa mi znefunkčnila. Radšej si ju dávam dole a pokračujem iba s jednou.
Lanovka chŕli stále nových turistov.
Dnes na Chleb nepôjdem. Vietor silnie. Nechcel by som ísť do Vrátnej pešo.
Chvíľu sa ešte pokochám pohľadmi z terasy a idem dolu.
Z lanovky vidno takéto biele bralá.
Aj schátranú budovu pri dolnej stanici.
Posledný obrázok - strom pri parkovisku.
14. marec
Konečne sa rozpršalo. Minule som zazrel z kuchynského okna tri Nórky, alebo Islanďanky s netradičnými dáždnikmi. Kým som dobehol pre foťák, zmizli. Toto by mohla byť tiež jedna z nich. (Napadlo ma zistiť, koľko Nórov a Islanďanov študuje na lekárskej fakulte v Martine. Islanďanov bolo v roku 2021 asi 170, Nórov v roku 2023 do 270. V meste bol nejaký čas - možno ešte stále je - aj Islandský konzulát a Martin navštívil Islandský prezident. V skanzene mávajú študenti každý rok nórsky deň. Je tam omša v ich rodnom jazyku a kultúrny program s nórskymi folklórnymi zvykmi. Tí medici bývajú na viacerých miestach po meste. Veľa ich býva aj v paneláku kúsok od nás.)
15. marec
Moja fotokniha
Prišla mi prvá várka. Objednal som si štyri kusy. Nakoniec som na radu známych zmenil titulnú stránku aj font. Som s ňou celkom spokojný. No aj tak by som privítal možnosť, byť pri tlači. Tak sa dajú upresniť niektoré veci, ktoré pri editovaní v počítači nie sú vidieť.
Napríklad veľkosť popiskov pod obrázkami. Keby som mal nátlačky, určite by som dal menšie písmo. Takto to vyzerá ako kniha pre seniorov. (Zažil som to v Kanade. Niektoré knihy sa tam tlačia s rozličnou veľkosťou písma. Starší človek, so zhoršujúcim sa zrakom, si môže kúpiť tú istú knihu s takými veľkými písmenami, aké mu vyhovujú na čítanie.)
17. marec
Snehové prehánky
Riadna fujavica. Chvíľami nebolo takmer vôbec vidieť. No za okamih už zasa svietilo slnko, kým neprišla ďalšia vlna. Veľká voda v Jordáne mi zabránila v mojich pôvodných plánoch. Brod z kameňov cez potok je pod hladinou. Musel by som sa vyzuť. Pokračujem proti prúdu. Z poľa bizarne trčia žeriavy novostavanej nemocnice. Je ich vidno zďaleka.
Vyplaším zaja.
A už v meste narazím na takéhoto hrdzavého "veterána".
19.marec
Vychádzajúce slnko mi teraz svieti priamo do kuchyne. Trvá to iba niekoľko dní na jar a niekoľko na jeseň. Oranžové svetlo využívam pri mojich fotografických pokusoch.
Žena ma upozornila, že vo vedľajšej dedine už sú bociany. Videla obrázok na internete. Treba to skontrolovať.
Nesklamali. Chvíľu po mojom príchode sa predviedli pri párení. Potom samec odletel. Čo ma sklamalo, bol fotoaparát. Niečo sa v ňom pokazilo a vyzerá to tak, že bude musieť ísť do opravy.
Takto vyzerajú niektoré obrázky z karty bez úpravy.
(Hniezdo bocianov je v centre Príboviec.)
20. marec
Okolo skanzenu
Rád si občas urobím okruh za plotom. Trvá to asi hodinu. Na protiľahlom svahu som uvidel túto skupinku. Pásla sa na rašiacej ozimine.
Je sucho. Minulý rok som tadiaľto takmer nedokázal pre blato prejsť.
25. marec
O postupe prác na novej nemocnici sa dozvedám iba zo správ v lokálnej televízii, alebo z propagačných videí na internete.
Na vlastné oči sa to nedá skontrolovať. Z diaľky vidno, že ku trom žeriavom z konca februára pribudli ďalšie dva.
V reportáži hovorili, že štyri žeriavy, ktoré sú ukotvené v základovej doske sa stanú súčasťou nemocnice. Ďalších päť by mali po postavení budovy demontovať.
Momentálne sa betónuje základová doska, základy výťahových šácht. Na mieste pracuje okolo sedemdesiat ľudí. Čoskoro by sa ich počet mal zdvojnásobiť. Podľa plánu by na konci leta mali byť dve spodné, podzemné podlažia hotové.
Obrázky v blogu sú nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť na novej karte.
