fotky sú nekvalitné. Bohužiaľ lepšie to nafotiť neviem. Ale mám rád jednu múdrosť, čo som si čítal pred rokmi na internete: Aký je rozdiel medzi dobrým a zlým lukostrelcom?
Dobrý lukostrelec je vlastne zlý lukostrelec, ktorý neprestal strieľať.
2. január
Katedrále v Tongerene som venoval celý článok.
3. január
Bilzen. Malé mesto v Belgicku, kúsok od dediny, kde sme strávili koniec roka. Dcéra tam mala nejaké vybavovačky, tak sme sa zviezli.
Až keď sme prišli bližšie, videli sme, že v loďke je voda. Možno napršalo, možno je deravá.
Hneď pri jazierku je domov dôchodcov.
Na druhej strane ulice knižnica, plaváreň a nejaké kultúrne a športové haly. Zaujal ma murál na jednej z budov.
Zaujímavý je aj pohľad zdnuka.
O pár dní neskôr naspäť na Slovensko. Celý presun prebehol bez problémov. Zaskočil ma iba nezvyčajný pohľad na spiacich spolucestujúcich na letisku Charleroi. Nebolo tam veľa sedadiel. Ostatní spali na studenej zemi. Prvé lietadlá leteli až po šiestej ráno. Z letiska sme dostali sms-ku, že tam musíme byť tri hodiny pred odletom.
Fotila mobilom žena.
17. január
Vnučka absolvovala týždňový kurz korčuľovania zo základnej školy.
18. január
Výstup na chatu na Magure.
Nebol som hore niekoľko rokov. Všetci uverejňujú nafotené obrázky inverzií. Idem to na vlastné oči pozrieť aj ja.
Hmla sa končí tam, kde bol kedysi spodok zjazdovky.
Lúka, na ktorej sa kedysi lyžovalo, zarástla náletovou vegetáciou.
Niektoré časti chodníka vôbec nespoznávam. Kde boli polmetrové smrečky, rastú teraz trojmetrové stromy.
Aj cesta hore sa mi zdá, že sa o dosť natiahla. A je určite strmšia, ako bola pred rokmi.
Nakoniec sa dostávam ku môjmu dnešnému cieľu. Na chate je asi sto - stopäťdesiat ľudí.
Pár obrázkov "bieleho mora" a idem naspäť.
21. január
Inverzie nás neopúšťajú. Nízka oblačnosť a hmly sa držia celé dni. Po tejto ulici chodievam dosť často, ale až včera som si všimol nakrátko ostrihané stromy. Pripomínajú mi karfiol, alebo brokolicu.
23.január
Takmer vôbec nefotím. Stále sedím nad tými mojimi fotoknihami. Pomaly to pribúda. Myslím, že to do marca stihnem odoslať do výroby.
Tu je pracovný návrh polepu prvej z kníh. Použil som starý obrázok, ktorý som namaľoval olejom po návrate z vojny. Je poznačený mojim surealistickým obdobím. Volalo sa to Pochodujúci, spievajúci.
V tých rokoch, keď som to maľoval, by ma ani nenapadlo, že by som sa do tých destinácií, ktorých fotky budú v knihe, niekedy pozrel. Na západ sa nedalo cestovať, ak človek nebol v strane. Aj do obyčajnej Juhoslávie chodili iba starostlivo vyberaní ľudia. Ja som vtedy mal za sebou iba návštevu Poľska a Maďarska.
Až po revolúcii sme sa so ženou a deťmi rozcestovali. Kúpili sme si poznávací zájazd do Španielska. Za 14 dní sme precestovali osem štátov. Fotil som už vtedy. Mal som iba automat na film a fotky sa takmer vôbec nepodarili. Ale v pamäti utkvelo množstvo zážitkov.
Potom som sa dostal dvakrát do Kanady. Dcéra sa vydala v Belgicku. Navštívených štátov každoročne pribúdalo. A aj obrázky sa časom trochu zlepšili.
Z Izraela sa ich už dá zopár použiť.
V Londýne to bolo o niekoľko rokov neskôr oveľa lepšie. (Ukážka dvojstránky z pripravovanej knihy.)
Z Islandu mám obrázkov aj do dvoch takých fotokníh. Bude z čoho vyberať.
25.január
Pri novej martinskej nemocnici som nebol dva mesiace. Keď som sa tam dnes dostal, zistil som, že sa to už nebude dať fotiť. Areál je obohnaný dvomi plotmi. Na vnútornom sú natiahnuté plachty. Nie je tam nič vidieť.
Presunul som sa na protiľahlý svah. Odtiaľ bude vidieť stavbu, ale až vtedy, keď sa dostane nad stavebnú jamu. Nemocnica má mať tuším tri, alebo štyri podzemné podlažia. Tak sa tam dlho nebude dať nič nové nafotiť. Jediné, čo trčí do diaľky sú dva rozostavané žeriavy. Také vysoké žeriavy som videl iba v zahraničí pri stavbách mrakodrapov.
Fotky sú nahraté v lepšom rozlíšení, než sa zobrazujú v článku. Treba si na ne kliknúť pravým tlačítkom myši a otvoriť si ich v novom okne.
