Skoré ráno.
Hmla, ktorá nás sprevádzala od Žiliny sa začala rozpadať. Vystúpil z nej trenčiansky hrad.
Z Bratislavského letiska sme zamierili do belgického Charleroi.
Sedíme so ženou v poslednom rade. Ja som pri okne tak občas niečo vyfotím.
Keď sa dostaneme nad Rakúsko, začína sa objavovať prvá oblačnosť. A s ňou halo. Vedel som, že sa dosť zriedkavo vyskytuje v horách. Ale že ho uvidím z lietadla som netušil.
Ten zaujímavý úkaz nezmizol asi pätnásť minút. Iba keď sa na chvíľu rozpadli oblaky pod nami, aj halo sa stratilo.
Prílet do Bruselu. Potom cesta autom ku dcérinej rodine neďaleko Maastrichtu. Na Island letíme až za dva dni.
Občas bolo aj pekné počasie. Čas strávený s vnúčatami, ostrihal som jabloň, poprechádzal sa po okolí.
Konečne nadišiel deň D.
Rozlúčili sme sa s rodinou. Ráno sme nasadli s dcérou na maastrichtskej stanici do vlaku, ktorý ide do Utrechtu. Tam presadneme do ďalšieho vlaku a cestujeme na letisko Amsterdam Schipol.
Pri prezeraní leteniek som zistil, že z Amsterdamu do Keflavik - u , čo je medzinárodné letisko pri Reykjavíku, letíme Boeingom 737 MAX 8. Povedal som to dcére. Aj o tom, že ten typ lietadla pár rokov dozadu dvakrát spadol. Nemal som jej to hovoriť.
Na letisku ma zarazilo, že človek, ktorý nevie po anglicky tu má problém. Batožina sa odovzdáva automatizovane. To znamená, že pri jednom automate sme si naskenovali naše letenky. Vytlačilo nám papierové samolepkové pásy na batožinu. Tie sme si nalepili na uši kufrov a vložili sme ich do veľkej "klietky". Tam nám čiarové kódy naskenovala čítačka. Pri jednom kufre nám napísalo, že je nalepená na nesprávnom držadle. Kufor nesmie byť položený nastojato, ale ležmo. Pýtali sme sa neďaleko stojacej ženy, či si máme vytlačiť nový pás s kódmi. Povedala, že nie. Že sa tie samolepky dajú opatrne rozlepiť a použiť znovu.
Kufre sú odovzdané. Zostal mi iba batoh s fotoaparátom. Vyhodili sme všetky tekutiny do kontajnera. Dal som si pozor, aby mi v batohu nezostali žiadne ostré predmety.
Prešli sme cez osobnú prehliadku. Musel som si vyzuť vibramky. Zabudol som si dať dole opasok, tak som zapískal. Žena pri bezpečnostnom ráme ma zavolala na bok. Prešla mi po obidvoch stranách rúk a okolo opasku dvomi papierovými pásikmi, ktoré následne strčila do nejakého stroja. Myslím, že to bol test na drogy.
Všetko v poriadku, pokračujeme ďalej. Dostali sme sa do lietadla bez toho, aby nám ktokoľvek kontroloval doklady.
Odlietame.
Na obrazovke predo mnou je okrem kanálov s hudbou, filmami a programom o Islande možné neustále sledovať aká je vonku teplota, v akej sme výške, akou ideme rýchlosťou, koľko ešte bude trvať náš let... Údaje strieda mapka s miestom, kde sa práve nachádzame. Texty sú v angličtine a islandčine.
Asi tridsať minút pred pristátim nám oznamujú, že v Keflavíku sú prehánky, teplota okolo plus tri stupne. Rolujeme nad oceán, budeme pristávať od západu.
Také turbulencie a nepríjemný zostup na letisko som ešte nezažil.
Prvé obrázky islandskej pevniny ešte z lietadla.
Som rád, že sme konečne na zemi.
Letisková hala.
Zoberieme si kufre. Pri východe z colného priestoru nás čaká naša sprievodkyňa s ceduľkou cestovnej kancelárie. Postupne sa tam stretne všetkých tridsať jeden "účastníkov zájazdu", s ktorými strávime nasledovných päť dní.
Fotím prvé obrázky. Do Reykjavíku je to asi 50 km.
Parkovisko pred letiskom.
Prvá ŠPZ - ka
Pohľady z okna autobusu. Na jednej križovatke je odbočka do Grindaviku, kde nedávno vybuchla sopka. Je tam rampa a zákaz vjazdu. Nikoho tam nepustia.
Pokračujeme v našej ceste.
Dorazili sme k prvému cieľu: Sky Lagoon. Leží už iba asi 10 kilometrov od hotela.
Strávili sme tam skoro tri hodiny. Ja som nefotil. Vyfotila ma dcéra mobilom v nepremokavom obale.
Termálna voda, bar priamo v bazéne, sauna, nejaké procedúry. V pozadí oceán.
Bola tma, keď sme sa dostali na náš hotel v centre Reykjavíku. Ubytovali sme sa, chvíľu sme si oddýchli. Dcéra má v mobile aplikáciu, ktorá jej ukazuje, kde je možné pozorovať polárnu žiaru, aká je pravdepodobnosť, že ju uvidíme. Predpoveď je priaznivá.
Pred polnocou vyrážame do mesta. Ešte je otvorených veľa nočných barov. Z niektorých sa ozýva hlasný hovor, z niektorých aj hudba. Veľa turistov stretávame v uliciach. Japonci, Američania... Ľudia idú pešo, alebo nastupujú do taxíkov.
Chceli by sme sa dostať ku moru. Nad ním je takmer nulový svetelný smog. No obloha je zatiahnutá.
Prechádzame neznámym mestom. Riadime sa intuíciou. More by malo byť niekde dole kopcom. Cesta sa zrazu otáča nahor. Pred nami svieti jedna z dominánt Reykjavíku - Hallgrímskirkja (v preklade Hallgrímurov kostol).
Už pri ňom začína padať mokrý sneh. Aj keby bola polárna žiara nad nami, nevideli by sme ju pre oblaky.
Okolo druhej v noci sa vraciame na hotel. Dnešný deň sa skončil.
