Pozrel som si všetky moje články na blogu o parných lokomotívach. Nenapísal zom zatiaľ ani v jednom z nich o púchovskej stanici v sedemdesiatych rokoch. Púchov bol vtedy dôležitý dopravný uzol. Elektrifikovaná trať zo Žiliny pokračovala na Moravu. Do Bratislavy elektrifikácia nebola. Všetky vlaky - nákladné, osobné aj rýchliky, ktoré prišli od Žiliny a pokračovali do Bratislavy, museli vymeniť elektrické lokomotívy za motorové, alebo parné. To isté platilo v opačnom garde pre vlaky z Bratislavy do Žiliny.
Niekedy po stanici prechádzalo aj päť parných lokomotív súčasne.Každý vlak stál asi dvadsať minút na stanici, kým posunovači a rušňovodiči vymenili lokomotívy. Smädní cestujúci - väčšinou študenti a učni, ktorí cestovali na internáty alebo z internátov domov, sa z vlaku vyrojili do staničného bufetu.Toľko ľudí som na púchovskej stanici odvtedy už nikdy nezažil. Dvere - lietačky - sa niekedy za celý deň ani nezastavili. Dlhé rady pred výčapom, nervozita, či si stihnú všetci kúpiť do papierových kelímkov pivo, alebo malinovku. Neraz sa stalo, že sa niektorý cestujúci pozabudol a prepriahnutý vlak mu ušiel aj s jeho kuframi a kabátmi.
Včera zasa išiel parný vlak z Vrútok do Kremnice vrámci akcie Železnica pre deti. Ťahal ho parný rušeň Štoker 556.036 z vrútockého depa.
obr.1 Na vrútockej stanici
Minulý rok som ho bol pri tej istej akcii fotiť na stanici v Hornej Štubni a tam som si natočil aj toto jednozáberové video z jeho odchodu do Vrútok. Na konci vlaku je rakúska lokomotíva 310.23 vyrobená niekedy okolo roku 1915.
Štokre si pamätám z púchovskej trate. Vozili väčšinou nákladné vlaky. Ten dnešný mimoriadny osobný som si nakoniec odskočil vyfotiť aj do Kremnice, kde mal konečnú a po asi dvojhodinovej prestávke sa vracal naspäť do Vrútok.
obr.2 Kremnica
obr.3
Všetci cestujúci vystúpili a odišli do mesta. Tak sa mi po dlhom čase naskytla príležitosť vyfotiť si vlak bez množstva ľudí.
obr.4
Nazrel som aj do starých vagónov.
obr.5
Posledný záber je z Martina z nadchodu pri Tescu.
Všetky obrázky sú rozklikávacie.
