ad: Nový minister predvádza staré triky
Zvýšenie minimálnej mzdy vyvolalo, ako každý rok, zvýšenú aktivitu na strane zamestnávateľov, ale hlavne hlasnej trúby finančnej skupiny PENTA. Analytici INESS sa k inštitútu minimálnej mzdy vyjadrujú desaťročia a smelo sa dá povedať, že akosi pričasto používajú zavádzania a vyslovené lži.
V posledných rokoch túto štafetu prebral analytik Róbert Chovanculiak, ktorý k problematke pristupuje geobbelsovským spôsobom: „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“.
Dlhodobá nekonzistentnosť analytikov INESS
Je veľmi ťažké bojovať so záplavou nepráv, poloprávd a zavádzaní, ktoré v tomto smere produkujú analytici INESS, nakoľko médiá k ich tvrdeniam nepristupujú kriticky, namiesto toho ich len kopírujú a replikujú. Ale skúsme sa na prístup analytikov INESS k minimálnej mzde pozrieť chronologicky.
Martin Vlachynský v roku 2014 na margo zavádzania inštitútu celoštátnej minimálnej mzdy v Nemecku povedal: „tak ako všade inde, negatívne dosahy bude mať minimálna mzda aj v Nemecku. Pod touto mzdovou úrovňou pracuje v Nemecku pomerne dosť ľudí a zákon pre nich znamená zlé časy“.
Nie je celkom jasné o akých zlých časoch to hovoril, nakoľko v nasledujúcich rokoch nezamestnanosť v Nemecku klesala a zamestnanosť stúpala. A aj vedecké práce, ktoré skúmali tamojší trh práce nenašli žiaden signifikantný negatívny dopad na nízkopríjmových.
Podobne Róbert Chovanculiak v roku 2020 tvrdil, že zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2021 spôsobí na Slovensku rast nezamestnanosti „v slabých okresoch aj nad 30 percent“.
Asi nikto nebude protestovať, ak sa povie, že tento analytik strašil a zavádzal, pretože k ničomu takému nedošlo. Rovnaký výsledok dostaneme aj keď započítame ním uvádzané skresľovanie skutočnej miery nezamestnanosti o 5 p.b. Žiaden okres sa nepriblížl ani len k 20 % nezamestnanosti. Podobnú úroveň svojich analýz prejavil v roku 2021, keď tvrdil, že: „na Slovensku dosiahol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde tento rok 52 percent“.
Aj v tomto prípade išlo o lož, podľa dostupných dát bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v roku 2021 vo výške 39,3 % a boli sme až na 11. mieste v tomto rebríčku.
Dezinterpretácia štúdie IFP
Ale vráťme do súčasnosti. Aktuálne analytik INESS tvrdí, že štúdia IFP potvrdila, že „každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v rokoch 2010 a 2018 znamenalo, že 14-tisíc ľudí prišlo o prácu“. Toto jeho tvrdenie je založené na dezinterpretácií záverov štúdie štátnych analytikov. Pretože v tej štúdii sa okrej tejto jednej vety píše omnoho viac.
Ak by sme aj pripustili, že táto jedna veta z štúdie je konečná, tak aká je odpoveď pána analytika? Zmrazenie minimálnej mzdy, znižovanie minimálnej mzdy, zavedenie regionálnej minimálnej mzdy. Všetko opatrenia, ktoré poškodia nízkopríjmových a ekonomike nepomôžu. Ak si prečítame časť vedeckých prác na túto tému, ktoré namerali negatívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy, tak odporúčania sú celkom iné. Aktívne politiky trhu práce, celoživotné vzdelávanie, školstvo, aktívne hospodárska politika, investície do výskumu a vývoja. Všetko to, v čom máme zásadne nedostatky. A mimochodom, štúdia IFP potvrdila, že v roku kedy došlo k implementácií aktívnych politík na trhu práce v daňovej a odvodovej oblasti, pokles počtu pracovných miest nenamerali.
Tu by sme sa mohli znova baviť o tom, ako zle je nastavený náš daňový mix a ako sú relatívne vysoko zdanení a zodvodnení najmä nízkopríjmoví zamestnanci. Ale v tejto oblasti analytici INESS bojujú voči progresívnym daniam, ktoré tento problém riešia a na druhú stranu podporujú znižovanie už i tak nízkych firemných daní, alebo daní z kryptomien.
Závery má hotové, už si len prispôsobiť fakty
Ale vráťme sa k štúdii IFP. Podľa štátnych analytikov, polovica z tých, ktorí prišli o prácu z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy si obratom našla prácu za mzdu prevyšujúcu minimálku. To je pozitívne zistenie, ktoré Chovanculiak ignoruje, pretože jeho agendou je bojovať za záujmy zombie firiem. A ak sa niekto tvári, že tá druhá polovica skončila na Úrade práce, tak je to taktiež ohýbanie reality. Pretože to nevedia ani štátni analytici. Rovnako, ako na Úrade práce, mohli títo „nezamestnaní“ skončiť na skrátených úväzkoch, dohodách, v zahraničí, alebo mohli odísť do dôchodku. Ak sa Chovanculiak tvári, že on niečo vie, mal by povedať na základe čoho to tvrdí.
Pretože na dátach to nevidno. Nezamestnanosť klesá, dokonca aj dlhodobá, zamestnanosť stúpa a zamestnávatelia hlásia 80 000 neobsadených pracovných miest (v kuloároch sa dokonca hovorí až o 100 000).
A ak by si analytik INESS poriadne prečítal štúdiu, okrem tej jednej vety, ktorá mu v štúdii pasuje, tak by napríklad v recenznom posudku našiel aj pripomienku k záverom štúdie a diskusii na túto tému: „ak rast minimálnej mzdy nepresiahne rast produktivity práce“. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že rast minimálky v rokoch 2022 a 2023 bol pod úrovňou inflácie, takže Chovanculiakom spomínaný negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy je absolútne bezpredmetný, aj keď si odmyslíme vyššie spomenutý kontext.
Odporúčam aj tieto texty rozporujúce produkciu analytikov INESS:
Kto démonizuje minimálnu mzdu - autor: Tomáš Želinský, docent Ekonomickej fakulty TUKE
Kde je hranica medzi názorom a informovaním? - autor: Tomáš Želinský, docent Ekonomickej fakulty TUKE
Keď sa štúdií a štatistík zmocnia šarlatáni - autor: Jakub Dovčík, analytik Sekcie výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR
Podivný prípad vzťahu minimálnej mzdy a produktivity práce - autor: Jakub Dovčík, analytik Sekcie výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR
Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku - Martin Dubéci - poslanec NR SR
Ohľadom štúdie IFP, ktorú analytik INESS spomína, som pred časom napísal hlbší rozbor:
Krížová výprava proti minimálke
A k aktuálnej téme som napísal aj tento text:
Diskusia o minimálnej mzde ignoruje životné podmienky poberateľov
A o tom, ako fungujú na Slovensku ekonomické think tanky sme dali dokopy v roku 2020 aj odbornú pblikáciu:
Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom. Ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku
PS: o tom, že INESS je platenou PR agentúrou finančnej skupiny PENTA a zamestnávateľských zväzov, písal kedysi dávno nebohý ekonóm Martin Filko, ale aj TREND, SPW (Slovak press watch), atď. Len škoda, že väčšina novinárov preberá ich názory absolútne nekriticky a zároveň neoboznamujú čitateľov a divákov s ich konfliktom záujmov.
