Právo občanov na združovanie vyplýva nielen z Ústavy SR, a našich zákonov ale aj z medzinárodných dohovorov, zmlúv a deklarácií. Aj napriek tomu sa na Slovensku dosť často stáva, že toto právo je nielen nerešpektované, ale dokonca, v prípade zakladania odborových organizácií, aj tvrdo potierané - mnohokrát úspešne, keď sú ľudia zastrašovaní a prepúšťaní zo zamestnania. Príkladov by sa našli doslova desiatky, ale budem trochu pozitívnejší, uvediem prípad, ktorý sa nakoniec skončil pozitívne...
Pred pár dňami ubehlo päť rokov od chvíle, ako sa zamestnanci jednej slovenskej firmy po skúsenostiach s fungovaním, resp. nefungovaním zamestnaneckej rady (zamestnávateľ nerešpektoval dohody), rozhodli založiť odborovú organizáciu. Akonáhle sa o tejto aktivite zamestnancov dozvedel zamestnávateľ, zvolal mimoriadny "staff meeting", čo sa tam dialo si vypočujte v nasledovnom videu:
Zastrašovanie, zavádzanie, klamstvá, porušovanie zákonov, to sú náležitosti s ktorými sa bežne stretávajú zamestnanci pokúšajúci sa založiť si odborovú organizáciu aj napriek tomu, že toto právo im patrí nielen podľa Ústavy.
Podporte tento blog
Ak sa vám páčia moje blogy, podporte ich v ankete Bloger roka.
Ak sa vám pozdáva tento konkrétny blog, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, aj na vybrali.sme.sk.
Na druhý deň po tomto mítingu bol predseda prípravného výboru odborovej organizácie bez práce, podľa jeho slov pre denník pravda:
"Dostal som oznámenie, v ktorom bolo napísané, že z dôvodu iných prekážok v práci na strane zamestnávateľa mi podnik nebude schopný prideľovať žiadnu ďalšiu prácu s účinnosťou od momentu prevzatia tohto oznámenia až do odvolania"
V tomto momente sa vo väčšine firiem pokus založiť odbory končí, pretože ľudia sa väčšinu boja o prácu a tak sa nezastanú kolegov, ktorých okamžite vyhodia/odstavia. V spomínanom prípade sa ale všetko nakoniec skončilo inak. Kolegovia sa navzájom podržali a boli ochotní kreovanie odborovej organizácie aj napriek všetkému dokončiť. Keď sa do prípadu vložili právnici OZ KOVO a aj novinári, tak zrazu firma našla po desiatich dňoch prácu aj pre vyhodeného predsedu prípravného výboru. Následné päťročné úspešné fungovanie odborovej organizácie u tohto zamestnávateľa potvrdzuje, že zamestnanci sa nesmú dať zastrašiť a majú právo sa dožadovať svojich opravnených a zákonných nárokov.
Viac o tomto konkrétnom prípade:
Založil odbory a takmer stratil prácu
FB- ZO OZ KOVO Hella Slovakia Signal-Lighting
Odkazy na podobné prípady:
Založenie odborov býva dôvodom aj na výpoveď
Založili odbory. Okamžitě dostali výpověď
PŘIŠLI O ROZUM, ZALOŽILI ODBORY
Založit odbory? Proč to nejde?
Neúspěchem odborů ve firmě Bosch Diesel se zabývá policie
Štrajk v Yura Eltec Corporation bol ukončený, zamestnanci začali vynášať káble ručne
Samozrejme, nie je možné povedať, že všade sa pokusy založiť odbory stretávajú len s negatívnymi reakciami. Sú firmy, ktoré so založením odborov nemajú žiaden problém a niektoré ich dokonca vítajú. Dokonca som sa stretol aj s opačnou rekciou. Šéf jednej rakúskej firmy, ktorá založila svoju pobočku v Bratislave bol šokovaný, že zamestnanci nemajú odborovú organizáciu a ani ju neplánujú založiť. Jeho otázka znela: :"s kým teraz budem rokovať?".
A prečo sa oplatí byť v odboroch?
V jednej relácii sa vyjadril p. Machunka z AZZZ, asi takto:
"rast miezd na Slovensku je vysoký a vôbec to nie je vďaka kolektívnym zmluvám".
Toto tvrdenie pokojne môžem označiť ako bezbrehé a bezbožné klamstvo. Podľa Národnej banky Slovenska (zdroj), existuje podstatný rozdiel, nie len v raste, ale aj vo výške miezd medzi zamestnancami bez a zamestnacami s pokrytím kolektívnymi zmluvami - samozrejme v prospech tých, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami a kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa (KZ a KZVS).
"Priemerný hodinový zárobok predstavuje aproximáciu hrubej mzdy. Dáta prezentované v grafoch č. 1 a 2 ukazujú, že:
(i) priemerný hodinový zárobok u zamestnávateľov s kolektívnou zmluvou je úrovňovo priemerne 1,15 násobkom zárobku u zamestnávateľov bez kolektívnej zmluvy;
(ii) v sledovanom období priemerné hodinové zárobky divergovali, pričom na začiatku obdobia prevyšoval priemerný hodinový zárobok u zamestnávateľov s kolektívnou zmluvou zárobok u zamestnávateľov bez kolektívnej zmluvy o 12 %, na konci sledovaného obdobia to bolo už o 21 %;
(iii) priemerný medziročný rast priemerného hodinového zárobku u zamestnávateľov s kolektívnou zmluvou bol v sledovanom období na úrovni 4,74 % a u zamestnávateľov bez kolektívnej zmluvy na úrovni 2,77 %. Rast zárobku u zamestnávateľov bez KZVS tvoril priemerne len 58% z rastu s KZVS."
(Karšay a Mičuch 2014)
Podľa spoločnosti Trexima bol v 3Q 2015:
- priemerný hodinový zárobok zamestnancov bez KZ - 5,61 Euro,
- priemerný hodinový zárobok zamestnancov s KZ - 6,65 Euro,
- percentuálny rozdiel je približne 18,54 % v prospech zamestnancov s KZ.
Aj z tohto vyplýva, že na rast miezd majú kolektívne zmluvy a odborová organizovanosť jednoznačne pozitívny vplyv. Škoda len, že tento fakt je medzi ľuďmi tak málo známy a odborová organizovanosť na Slovensku reálne nízka.
Mimochodom, pozrite si rebríček krajín zostavený podľa šťastia obyvateľov. Je veľmi zaujímavé, že krajiny z čela tohto rebríčka tvoria aj čelo pelotónu krajín podľa odborovej organizovanosti/miery pokrytia kolektívnymi zmluvami.
