
Čakajú nás všetkých ťažké časy. Politici sa vedia do krvi pohádať aj o tom, či biela je biela a čierna je čierna, ale v tomto sa všetci zhodnú. Na ekonomický rast v budúcom roku môžeme zabudnúť. Na zvyšovanie miezd tiež. Na konci budúceho roku si budeme gratulovať, ak neprídeme o zamestnanie. Ak oň neprídeme. Tešiť sa môžu učitelia. Platy sa im na budúci rok zvýšia zhruba od 9 do 60 eur mesačne. Síce prídu zároveň o rekondičné pobyty, ale pánboh zaplať aspoň za to. A ešte by sa mohli zvýšiť platy aj lekárom. O 300 eur mesačne. Ale to oni nechcú. Im sa to zdá málo.
Je vôbec možné takémuto postoju lekárov rozumieť? Sú iba dve možnosti. Alebo predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár už nezastupuje lekársky stav na Slovensku, alebo lekári na Slovensku úplne stratili zmysel pre realitu. Neviem, ktorá z týchto možností je správna, ale dozvieme sa to všetci najneskoršie o týždeň.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula včera vyhlásil, že Lekárske odborové združenie by nemalo mať nezmyselné platové požiadavky. Podľa neho sa tu hrá o ľudské životy. A tam už končí každá sranda.
Už iba týždeň chýba do 1. decembra. Máme sa vysťahovať zo Slovenska? Alebo dúfať, že nám zdravie vydrží? Alebo dúfať, že 2 400 hrdinov precitne?
Pán Kollár, o čo vám vlastne ide?