Začalo to hneď po voľbách. Premiér Robert Fico sa dal nahlas počuť, že ceny diaľnic vysúťažené Jánom Figeľom mu nevyhovujú. Sú príliš nízke. Sedliacka logika síce hovorí, že čím menej štát zaplatí za kilometer diaľnice tým lepšie, ale v tomto prípade platí iná logika.
Pokračovalo to Ficovým divadlom okolo obsadenia funkcie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. O tomto úrade Robert Fico vždy tvrdil, že ho má viesť kandidát opozície. Lepšie povedané tvrdil to vtedy, keď bol on v opozícii. A vtedy aj skutočne úrad viedol nominant Smeru. Situácia sa zrazu zmenila nástupom Roberta Fica na čelo vlády. Chvíľu si ešte zašpásoval s opozičnými politikmi, ale záver bol od začiatku jasný. O predsedovi úradu rozhodol on.
Prečo je tento úrad taký dôležitý? Pretože rozhoduje o námietkach firiem vylúčených z verejných súťaží.
Ďalším kamienkom do mozaiky je novela zákona o verejnom obstarávaní. Okrem iného sa zriaďuje Rada ÚVO, ktorá bude rozhodovať o námietkach a dodatkoch. Dve tretiny jej členov menuje vláda. Keby si náhodou predseda postavil hlavu, aj tak si nepomôže.
Širokého Váhostav má ďalšiu diaľnicu. Tri firmy ponúkli nižšiu cenu ako on, ale boli zo súťaže vylúčené. Pravdepodobne podajú proti vylúčeniu námietky. Čo myslíte, ako rozhodne o námietkách Úrad pre verejné obstarávanie? Prijímam stávky.
Mimochodom, pamätáte sa ešte ktorej firme štát priklepol víťazstvo v tendri na diaľničné mýto? Tej, ktorá žiadala najvyššiu cenu - 852 miliónov eur. Všetky tri ostatné ponuky boli lacnejšie. Všetky boli zo súťaže vylúčené. Stalo sa to za vlády Roberta Fica. História sa opakuje.
