Dvamiliónypätnásťtisíc krokov

 Nechcel som ho sklamať, ale pravda bola ďalej ako jeho domov ,,Prines fľašu vodky starý robotník, a ja ti poviem, kto to som. Posaďme sa do tvojej izby a povedz, kto si ty. Nie, žiadna izba nie je malá, tiež žijem ako ty.

 Nedávno, som sa na rohu ulice takmer zrazil s malým dievčatkom. Zastal som, aby mohla prejsť a ona sa trochu uškľabila nad mojím gestom a potom sa začala smiať. Stáli sme tam bez nezhody a smiali sa na mne, to ona ma skutočne videla a myslím, že o žiadneho veľkého spisovateľa nestojí. Ďalej som kráčal ľahkým krokom s plnými rukami a ona sa niekde stratila. Myslel som na ňu, že mi darovala úsmev a nechcela ho naspäť. A ty teraz po pár dňoch vidíš pozostatky toho jej daru a myslíš, že som to ja.