Najlepšie kapučíno som zrejme pil v krajine jeho vynálezu, v Taliansku. Malé letovisko nad Benátkami, Eraclea Mare (kam našinci a Česi zatiaľ až tak húfne nechodia), kde sú pred otvorením oficiálnej turistickej sezóny takmer prázdne pláže a veľmi prijateľné ceny! Aj za kávu. Tam, v bare na pláži ho robia fan-tas-tic-ké!!! Kapučíno. Tak akurátne husté. Mňam! Správna dávka kávy a mlieka, mlieko náležite našľahané a spenené a navrch kakaová ozdoba, hoci ja radšej upredostním škoricový posyp. Barmanka, zistiac, že som jej každodenný hosť (a po mne ďalší známi, ktorých som sem nalákal), mi z kakaa robila pekné usmiate slniečka. Radosť sa už iba dívať...
Horšie je to s kapučínom v Bruseli, kde istý čas s rodinou pobudnem. Keď sme sem prišli, pár ľudí mi hovorilo, že v Belgicku ozajstné kapučíno nerobia. Mali pravdu. To, čo tu pod týmto názvom dostávam je káva so šľahačkou na vrchu. „To je viedenská káva,“ hovoria znalci. Niekedy mi tú hustú šľahačku prinesú osve v hrnčeku alebo na tanieriku. Nech si sám naležím do kávy koľko chcem. Zaujímavé. V neďalekom bare (od nášho bytu) som sa raz aj nesmelo opýtal, či je to naozaj kapučíno a podľa nechápavých očí čašníka som pochopil, že asi je. Blbá otázka. Lebo tak kapučíno robia aj inde, či už v centre alebo v baroch tzv. lepších štrvtí či na periférii (Atómium, Heyzel) alebo napríklad v Antverpách, Gente, Namure, Liége či Bruggách. Nemôžem ale povedať, že som pochodil všetky kaviarne a všetky mestá, takže nebudem generalizovať a odsudzovať Belgičanov z neznalosti pravého kapučína. Určite sú miesta, kde to vedia. Len ich nájsť...
Nakoniec veď ani na Slovensku to nie je všade kapučínovoružové. Skúste v menších mestách požiadať kapučíno a prinesú vám čosi vo veľkej šálke, čo k tomu pravému má na míle ďaleko. Kávu z vrecúška Instant Capuccino. Ach jaj! Jajaj! Keď som v Bratislave na kapučíno najradšej chodím do Pantha Rei v Poluse. Tam to majú so škoricou. A s keksíkom. Nemám to až tak ďaleko od domu a potom je tam to správne prostredie plné kníh a časopisov a hlavne nefajčiarov. Sadnúť si len tak ku káve, čítať zaujímavé veci a nikam sa neponáhľať, ajhľa to je v mojich očiach vrchol pohody!
No a dopúšťam sa aj prehrešku voči pravej káve, keď si občas načapujem kapučíno (čokočíno a čokokapučíno a podobné varianty) z automatu. Znalcom sa teraz asi otvára nožík vo vrecku, ale čudovali by sa, aký vie mašina občas urobiť dobrý hybrid...
Hneď za hranicami Belgicka, v Nemecku, je už rozšírená sieť kaviarní Starbucks. Poznám ľudí, ktorí sú zaťažení na kávy tejto značky. Hmm, OK, skúsil som tie veľké hrnčeky, dá sa, ale spievať aleluja asi nebudem. Tak ako nepoviem hossana na kapučíno v McDonaldoch. Skôr by som zanôtil na slávu káve, ktorú som raz vypil v Havane. Nebolo to síce obľúbené kapučíno, ale ani obyčajná káva. V tamojšom Múzeu rumu majú malú kaviareň, kde šikovný barman pripravuje flambovanú kávu. Áno, flambovanú. Zbytočné hádam dodávať, že to, čo na káve horí vysokým plamom je kvalitný rum. Potom, čo plameň zhasne a dostanete sa ku svojej šálke (čašník ich najskôr naukladá do radu vedľa seba, aby bol pekný ohnivý pás) má kávu jedinečnú chuť a arómu. Verte!
Mnohým bloggerom a čitateľom odkazujem: áno, toto nie je vážna téma. Ale prečo písať iba o problémoch, strastiach, politike a vôbec... Tešme sa s malých radostí života. Užívajme si to, čo nám robí potešenie. Pre mňa je to banálne kapučíno. Ak aj pre vás, rád si s vami niekedy poklábosím pri šálke kávy.
Cappuccino
Štěpánka Havrlíková, ktorá v Česku koordinuje súťaž Mistr kávy opisuje správne cappuccino takto: Espreso s našľahaným mliekom a mliečnou penou. Najskôr sa rozšľahá mlieko a naň sa naleje káva. Funguje to aj naopak, keď sa naleje rozšľahané mlieko do espresa. Mliečna pena by mala vytvoriť vrstvu 1 až 2 cm, pričom teplota mlieka je max. 70 °C. Odporúča sa použiť špeciálne mlieko (dostať v obchodoch), ktoré urobí hustú krémovú penu. Ideálne je mať pravdaže kávovar s tryskou, pomocou ktorej sa horkou parou mlieko napení.Správna príprava? Do nerezového hrnčeka naliať asi tretinu mlieka (nesmie presiahnuť 70 stupňov!). Po napenení mlieka skúste hrnčekom párkrát poklepať o stôl, aby popraskali prípadné vzduchové bubliny. Potom do asi 120 ml hrnčeka, v ktorom budete kapučíno podávať, nalejte 25 ml espresa a do kávy nalajte predtým spenené mlieko.
Svoj názov, ktorý v preklade znie „malý kapucín" dostal podľa hnedej farby kapucní (cappuccio) františkánskeho rádu kapucínskych mníchov. Prvý stroj na espreso kávu, ktorým sa pripravuje aj kapučíno bol vynájdený v Taliansku. Prvý patent predložil v roku 1901 Luigi Bezzera.
Na rozdiel od nás na Slovensku, kde si kapučíno doprajeme v ktorúkoľvek hodinu, dokonca aj večer, v Taliansku sa vraj kapučíno pije iba na raňajky. Najradšej s cornettom (rožkom).
