A krátko na to som zistil, že ďalší dobrý kamarát v tichosti držal svoj decembrový koniec manželstva. A spomenul som si ako bývalý kolega z denníka, ktorý už zanikol z dôvodu manželstva, ktoré zanikalo, polroka býval u nás na priváte, kde som žil s mojou (vtedy) priateľkou. Rozprávali sme sa o tom doma so ženou, sú to naši spoloční známi a keď ona začala rátať svoje rozvedené terajšie a bývalé kolegyne, nestačili jej prsty na oboch rukách. Niektoré manželstvá našich priateľov nevydržali ani polroka... Bolo to dosť deprimujúce. Takéto rozjímanie. Veď si ešte dobre pamätáme na ich svadby, keď sme im zo srandy hovorili, že sobáš je len prvý krok k rozvodu. Hlavne sme im však vtedy úprimne blahoželali, aby im to dlho vydržalo. Blahoželali sme slabo? Učite nie, príčiny sú inde a ťažko je pri zániku manželského zväzku hádať a hľadať kto má na tom väčší podiel viny, čia nevera je závažnejšia a ktoré zlozvyky či neresti sú silnejšie. Ťažko je vtedy určiť kto je víťazom a kto prehral...
Naši, už rozvedení kamaráti a kamarátky sa rozvádzali mladí a tak bola (a je) pre nich veľká šanca, že chytia „druhý vlak.“ A naozaj, tie druhé manželstvá vyzerajú byť vyrovnanejšie a pevnejšie. Našťastie nie všetky baby v sebe majú syndróm americko-maďarskej herečky Zsa Zsa Gaborovej, ktorá sa vydávala deväťkrát a nie všetci muži chodia tak často k oltáru ako americký r´n´r spevák Jerry lee Lewis (5 manželstiev).
V súvislosti s touto témou si vždy spomeniem na knihu Abeceda prosperity od brnianskeho sociológa a novinára Jana Kellera. Kniha je jeho vykopanou vojnovou sekerou proti konzumizmu. Ak ju zoženiete, nalistujte si jeho úvahu pod heslom D. D ako domácnosť, spoločná pravdaže. Keď som to prvýkrát čítal, až som žasol, v akom svetle sa (tiež) dá pozerať na súdržnú rodinu. Keller tvrdí, že pre konzumný svet je rozpad rodiny žiaduci. Lebo to spoločnosti prináša zisk. Čooožeee? „Predmety strednej a dlhodobej spotreby sú tu používané kolektivisticky,“ opisuje rodinu Keller, ktorý vzápätí na to dodáva: „prertvávanie (spoločnej) domácnosti je vždy určitou sabotážou tržných vzťahov.“.
Áno, podľa tejto optiky rozdelenie jednej domácnosti je prínosom pre ekonomiku spoločnosti. Na rozvode vďaka správnym poplatkom zarába štát, zarobia na ňom právnici inštitúcie zabezpečujúce poradenstvo a pomáha to aj spotrebiteľskému rastu. Rozvedení manželia si predsa spoločný televízor, počítač, práčku či chladničku nerozpília. Ten druhý/tá druhá si po rozvode kúpi nový domáci spotrebič či nový gauč (štát zarobí na DPH), tí solventnejší zainvestujú aj do nového bytu s nábytkom a komplet výbavou. Ten, z manželov, ktorí nevie alebo nechce variť podporí obrat v reštauráciách. Rozpadajúce rodiny sú pre konzumný svet prospešnejšie ako tie stabilné. Verte mi, dlho som toto „odhalenie“ predýchával…
Neželám nikomu rozvodové konanie. Hnev, plač, smútok, pocit straty, zlosť a v niektorých prípadoch možno úľava. Ale ak by vás to už malo postihnúť, ak to už ináč naozaj nejde, nech je pre vás útechou aspoň myšlienka, že zlepšujete makroekonomické indikátory štátu.
