O lietaní v oblakoch

Nejdem písať o láske a podobných citoch. Názov blogu nie je poetický. Mám na mysli lietanie ako také. S turbulenciami, milými letuškami aj hviezdami pod vami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu
(zdroj: net)

Mám strach z výšok, avšak keď sa vyteperím do lietadla, strach nechám dole na zemi. Viac sa bojím stáť na streche paneláka či na vyhliadkovej terase veže alebo kostola. Aj preto som jeden z mála Slovákov mojej generácie, ktorý ešte nevyskúšal bungee-jumping. Ale – aj keď iba raz v živote – letel som na paraglidingu. Bolo to úžasné visieť vo vzduchu na kuse plátna a poťahovaním pák doľava alebo doprava a hore a dole som mohol určovať smer letu. Pristál som dosť tvrdo na bruchu v polmetrovej žihľave, ale radosť z lietania to nepokazilo. Náročnejšia ako let samotný sa mi zdala cesto pešo hore do kopca a komplikované zmotávanie padáka pre ďalší let.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môžem povedať aj to, že som držal v ruke knypel (tak sa to volá, že?) Boeingu. Toho typu lietadla, ktorým lietajú hádam všetky veľké letecké spoločnosti. Bolo to v Helsinkách vo výcvikovom centre pre pilotov a išlo o simulátor s trojrozmerným stvárnením toho alebo oného letiska. Nos Boeingu bol postavený na troch hydraulických pilónoch (pohyby dopredu a dole, na stranu, dozadu a hore) a vybavený špičkovou počítačovou technológiou. Občas sa novinári dostanú aj k takýmto vymoženostiam. Dovolili nám „pristáť“ na vybratom letisku. Mne sa ušlo newyorské letisko J.F. Kenendyho a inštruktor mi nahodil nočný program. Krásne vysvietené a blikajúce dráhy. Po základných inštrukciách - vysunúť klapky, spomaliť, brzda, vnímať výškomer, atď. - som mal akože pristáť na pridelenej dráhe. No, pristál som… „Práve si zabil asi tristo ľudí,“ povedal mi šušľavou angličtinou fínsky inštruktor. Tak som to skúsil ešte raz a verte mi, počet obetí bol rovnaký. Odvtedy k profesiám, pred ktorými s úctou snímam klobúk patrí aj pilotovanie lietadla.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sme teraz vo februári vyberali ako poletíme do Bangkoku, najlepšia zo všetkých ponúk bola spoločnosť Emirates. Týmto sa chcem poďakovať za promptnosť, ochotu a úsilie nemenovanej cestovky z Liptovského Mikuláša, ktorá nám našla to najlepšie a najlacnejšie riešenie!

„Emirates? To sú Arabi,“ skonštatovala Majka. „Nie je riziko letieť s Arabmi?“ pýtala sa ma v období poznačenom strachom z teroristických útokov. „Neboj sa,“ povedal som jej, „Arabi na Arabov predsa neútočia .“ „Ako to, že nie,“ zakontrovala. „A čo útoky v Iraku či v Palestíne?“ Tento argument ťažko vyvrátiť, hoci situácia v Spojených arabských emirátoch je iná a pokojná.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak budete mať príležitosť, skúste Emirates. Nebol to môj prvý let lietadlom a letel som už aj ďalej a dlhšie, ale tento let bol zatiaľ tou najlepšou skúsenosťou. Vysoký komfort aj v economy class, pohodlné sedadlá, na každom TV obrazovka. So slúchadlami na ušiach si môžete zvoliť na pozeranie rôzne filmy (západné, arabské, indické), dokonca už aj tie najnovšie oscarové, potom kreslené rozprávky, čo ocenia rodičia s deťmi, pestrú skladbu hudobnej ponuky z celého sveta (mne sa najlepšie zaspávalo pri starších pesničkách zo série The Vinyl Years) a asi 100 počítačových hier. Slrátka s touto spoločnosťou vám nuda v oblakoch nehrozí. Ani hlad či smäd. Bravčové je z jedálneho lístka vylúčené (arabská spoločnosť), ale jahňacina je jemnučká a kuracie mäso bez chyby. A – upozornenie pre pánov! – všetky nápoje, aj alkohol, sú gratis. Okrem šampanského. Priznám, že sa mi s Jackom Danielsom hneď lepšie letelo. Ta aj späť. Najmä keď som na letuškinu usmiatu otázku, či si do whisky želám ľad, s úsmevom odpovedal, že ani nie, ale to pivo si potom dám. A červené víno, ktoré si dala Majka, by pokojne obstálo na ktorejkoľvek súťaži. Po takomto zahriatí žíl sú oblaky naozaj poetické! J 

Skryť Vypnúť reklamu

A keď už hovorím o oblakoch, najradšej mám keď v noci lietadlo vystúpi nad ne a pasažieri vo výške asi 10 km vidia hviezdy nielen nad sebou, ale vďaka zakriveniu planéty aj pod sebou. Zažil som to prvýkrát pred 9 rokmi, keď som letel do Singapuru a vďaka tým hviezdam pod sebou som mal pocity kozmonauta. Lepšie vám to opísať neviem, ale vždy keď mám v noci letieť sa na tento výjav teším.

A ešte chcem odkázať domov, do môjho rodného mesta, ponad ktoré vedie letecký koridor, že som im aj tentokrát z okna kýval (na obrazovke vidieť, kde sa práve nachádzame). Len či si to doma všimli…

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu