Dodnes si za týmto tvrdením stojím. Možno aj preto som už dvakrát neskočil po ponuke robiť copy-writera pre reklamné agentúry. Nápaditá a vtipná reklama s doboru pointou ma celkom „berie“ a vážim si tvorivé nápady výrobcov reklamy, problém je však inde. V zavádzaní nás respondentov. V snahe zadávateľov reklám prerobiť nás na stádo konzumného dobytku. Kedysi som čítal o štyroch „povinnostiach“ človeka v konzumnej spoločnosti: „born, buy, consume and die.“ Narodiť sa, kupovať, spotrebovať a umrieť. Ak by to mala byť pravda, tak potom konzumismus (človek degradovaný na sporebiteľa) mi pripadá horší ako komunizmus.
Telo nás skúša. A čo duša?
Nechcem sa rozpisovať o (ne)etike v reklame, to by bol dlhý článok, len mi prekáža, že dnes reklame už nejde o to, aby ma presvedčila niečo si kúpiť. To je už prekonané. Dnes reklama chce zmeniť môj (a váš) štýl života! Presviedča ma, že mám byť in, trendy, cool a mať správny imidž. Pozrite si reklamu! Žite reklamou! Mladí, pekní, vždy usmiati a úspešní ľudia ukazujú ako na to. Fakt si želám, aby bol svet podľa reklamy. Dám si tyčinku a hneď je všetko krásne a roztancované... Baby iba s „invisible“ vložkou alebo intimkou (tú môžu mať každý deň!) sa stávajú kráľovnami diskoték... A ak otvorím tú naj colu či minerálku sexy slečny sa okamžite do mňa zamilujú... Ochutnám propagovaný likér a je zo mňa správny macho... Tiež ste to skúsili? Ono to tak nefunguje, že?
Vždy som sa pýtal, prečo si tí mladí a krásni ľudia z reklám dávajú dve žuvačky naraz, keď mne bohato stačí jedna? Nuž, treba balík rýchlo minúť a kúpiť ďalšie žuvačky. Nosím v sebe nutkanie zohnať sto špinavých tanierov a dokázať, že ten čistiaci prostriedok nevystačí na všetky! Že ospevovaný prací prášok nevyperie všetky fľaky a škvrny dočista do čista - v reklame hádžu do práčky iba jeden kus oblečenia - kto by preboha pral tak neefektívne? Že šampóny a kondicionéry vlasy neurobia pevné a hebké a rozmrazenú pizzu nech si radšej zje jej výrobca... A ešte ma hnevá, že akonáhle telky prepnú na reklamné bloky automaticky útočia na mňa vyššími decibelmi. Šetrite ma! Nechcem pri každej reklamnej hovadine znižovať zvuk! Aj tak nikdz neviem, kde mám tv-ovládač… Nepredávate prístroj na vypínanie reklám? Ak áno, urobte na to reklamu. Tú si pozriem.
A ešte mám podozrenie, že je v reklamách čosi podprahové (čo je zakázané), lebo ako si vysvetliť, že reklama na malé deti pôsobí magickejšie ako rozprávka? Tí, čo majú malé deti vedia o čom „točím.“ A k tomu sa na konci článku chcem dostať. My, dospelí (a najlepšie aj vzdelaní jedinci) vieme, že reklama je len ilúzia, že je to zámerne nafúknutá bublina, ktorá má zaujať a ohúriť. Zanadávame, zasmejeme sa a myslíme si o tom svoje. Ale deti nepoznajú rozdiel medzi realitou a ilúziou. To, čo vidia a počujú považujú za pravdivé. Je to v telke. Veria tomu. Najmä ak sa v reklame vyskytne aj nejaké dieťa (čo je takmer pravidlo – až na tie vložky). A tak z nich od malička naša spoločnosť vychováva malé a poslušné konzúmičatá. Budú sexy, in, trendy a cool?
