Jeden z mojich snov je zarobiť dosť peňazí, alebo zohnať investorov na to, aby v Bratislave vznikla Rumunská reštaurácia (názov vymyslím až potom). Čínskych je tu už habadej, máme aj japonskú a kórejskú, kolega Vlado vychvaľuje indickú, kamarátka Šteffy si zalabužila v arménskej reštaurácii a ešte máme bulharskú, tureckú a určite aj grécku. Koľko národov, toľko chutí…
Svojskú kuchyňu majú aj Rumuni a hádam neurazím nikoho na Slovensku, keď poviem, že rumunská gastronómia je bohatšia a pestrejšia ako tá naša. Historické vplyvy. Chuťové bunky Rumunov obohatila orientálna a balkánska kuchyňa, je tam silný ruský vplyv, udomácnili sa grécke špeciality, miestnu kuchyňu spestrila aj nemecká (saská) kolonizácia, ktorá začala už pred 800 rokmi v Sedmohradsku, neskôr aj príchod nemeckých Švábov, ktorí aj dolnozemských Slovákov v Banáte naučili variť husté a výdatné polievky a pravdaže je tam aj vplyv pikantnej maďarskej kuchyne. My Slováci, sme Rumunov v našom okolí rozhýčkali štipľavou (a hrubou) klobásou, aká sa ani tu, v krajine našich predkov nerobí.
Takže tak… Aj napriek tomu, že mnohí (väčšina?) Rumunov považuje za chudobný národ, radi sa dobre a výdatne najedia. Naše ľahké omáčky k mäsu s tým čudným bezkôrkovým chlebom, ako hovoria knedlám, ich nezasýtia. A vôbec nechápu, ako môžeme jesť zemiaky, ryžu alebo polievku bez chleba…
V reštaurácii, o ktorej snívam, by chleba bolo dosť, hostia by si ho ani nemuseli pýtať. Avšak bojím sa, že to bude navždy reštaurácia na konci vesmíru. Vesmíru mojej mysle. Hoci, nikdy nehovor nikdy. Príčina je celkom prozaická. Tu, v Bratislave ak chcete hocičo prevádzkovať, musíte platiť za ochranu. Nemusím o tom písať obšírnejšie. Prosto, keď si vás „chlapci“ nájdu (a nájdu si vás!), už dávno vedia aký máte obrat, návštevnosť a aká je obľúbenosť podniku. A tak to, čo dáte (musíte) „za ochranu,“ premietnete do vyšších cien piva a jedla. Náš zákazník, náš pán? Kdeže… Pánom je tu ktosi iný!
Zdá sa mi to nedôstojné! A ponižujúce! A… a bezmocné. Aj preto, kým nemám istotu, že sa zlepší kultúra podnikania, tomuto projektu nedávam šance. Hoci už sme sa s kamarátmi od nás (viac hláv, viac peňazí) o reštaurácii neraz rozprávali. Jedna kamarátka úspešne predáva po celom Slovensku značkové rumunské vína a verte mi, sú výborné! Aj v reštike by sa dobre predávali… Záujem by bol, kuchári by sa našli, aj tie investície, ale, ako hovorím, nemám záujem, aby na krásnej myšlienke parazitovali iní. Nie. A tak, aspoň takto vám opíše, že mamaliga je kukuričná kaša, ktorá sa dá jesť v kombinácii s hocičím (mlieko, bryndza, kloibásky, sarmale), sarmale sú drobné kapustové záviny plnené ryžou a mletým mäsom a mititei čosi ako čevapčiči, ale predsa iné. Menšie, z troch rôznych druhov mletého mäsa a oveľa chutnejšie! A to som zabudol na „čorbu“ a držkovú so smotanou a sp štipľavám kúskom zelenej papriky… No nič, želám vám, kdekoľvek na svete sa práve nachádzate, „Dobrú chuť, priatelia!“
