Nezabudnem ako som sa smial, keď som raz dávno pozeral sitcom ALF (malá a milá Astronomická Lietajúca Forma). V jednej sérii mal malý Tanner (syn rodiny, kde ET-chlpáč býval) vypracovať školskú úlohu o našej slnečnej sústave. ALF sa ponúkol, že mu pomôže a vyrobil preňho model slnka s planétami. Na druhý deň prišiel Tanner junior zo školy nahnevaný. Že sa mu všetci smiali, lebo slnečná sústava má iba deväť planét a nie dvanásť ako v úlohe vyrobil ALF. Nuž, ALF zrejme vedel svoje...
Vtedy som sa na tom smial. Na tej absurdite. Že máme tucet planét. A ajhľa, do Prahy sa tohto týždňa zbehli astronómovia z celého sveta a v rámci svojej Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) diskutujú o definitívnom počte planét točiacich sa okolo nešej hviezdy. Jednému táboru „hvezdárov“ prekáža trpaslík Pluto. Je menší ako náš Mesiac, má podľa všetkého iný pôvod ako ostatné planéty a „občas“ zabieha do výsostných vôd Neptúnu, pričom sa priblíži viac ku slnku ako ôsma planéta a Neptún sa vtedy ocitne na okraji sústavy. Tej sústavy, o ktorej sme sa učili v škole. Tej, ktorá možno dostane novú tvár.
Lebo ďalší tábor astronómov chce na hodnosť planéty pasovať aj Chárona, mesiac, alebo lepšie povedané sesterskú planétu Pluta (vzájomne okolo seba obiehajú) - aj preto sa v ich prípade vyskytuje výraz dvojplanéta. A potom je tu Xena. Nie tá bojovníčka zo seriálu potvoriaceho mytológiu, hoci práve podľa nej planéta dostala meno. Nebeský objekt s názvom UB313. Planéta Xena. Planéta X, desiata planéta, ktorej existenciu vedci už dávno predpovedali. A ktorá má podľa pozorovaní aj vlastný mesiac (ten sa volá Gabrielle - Xenina blonďavá družka zo seriálu). A, čo ma dosť prekvapilo, nie planétkou ale planétou by mal byť aj Ceres. Najväčší „balvan“ obiehajúci okolo slnka vo vzdialenosti 2,8 astronomických jendotiek medzi Marsom a Jupiterom. Nie je jedinou planétkou, ale so svojim priemerom 950 km je najväčšia. Bádatelia ako Zacharia Sitchin, ktorého s radosťou cituje aj spisovateľ literatúry faktu Johannes von Butlar si myslí, že v tomto priestore bola niekdy väčšia planéta (Phaeton), možno vraj aj obývaná vyspelými a inteligentnými bytosťami (hmm) ktorá vybuchla alebo sa rozbila.
Pre Ceres nakoniec to nie je nič nové. Ten štatút planéty. Lebo až do polovice 19. storočia bola považovaná za planétu a mala aj grafický symbol ako ostatné planéty (taký kosák s krížom). Až potom Ceres (názov podľa rímskej bohyne úrody), o niečo menší Pallas a ostatné podobné útvary dostali názov asteroidy (hviezdam podobné). V planetárny prospech Ceresu hovorí jeho takmer guľatý tvar, mierne sploštený na póloch. Nie je to hocijaký beztvarý „zemiak“ potulujúci sa len tak čierňavou vesmíru...
A možno bude naozajstných planét iba osem a tie ostatné dostanú podľa Pluta novú astronomickú kategorizáciu - plutóny. Napadlo ma, že po rumunsky pluton znamená čata (platoon - angl.). Na astronómov možno tam vonku čaká „plutón“ plutónov (Quaoar, Sedna, Orcus, Hygea, atď.).. Kto vie? Zistíme to až sa raz rozbehneme vesmír kolonizovať a spoznávať nielen naše ale aj extrasolárne planéty (chcel by som tie doby zažiť!). Dovtedy máme iba jednu istotu. Na pedagógov čaká zmena učebníc.
A čo ALF? Ten sa iba spokojne uškŕňa.
