Viktor Frankl si dopisoval s Freudom a neskôrsa zoznámil aj s ďalším viedenským psychológom Alfredom Adlerom. Napriek vplyvu takých významných osobností sa však Frankl rozhodol ísť vlastnoucestou. Základná myšlienka, na ktorej založil a do hĺbky prepracoval svojupsychoterapeutickú koncepciu, znie: Človek je bytosť hľadajúca zmysel (logos)a poskytnúť človeku pomoc v jeho hľadaní zmyslu je jedna z úloh psychoterapie(logoterapie). Život je potenciálne zmysluplný za akýchkoľvek podmienok.
Freudpovažoval za hlavnú motivačnú silu v človeku vôľu po slasti, Adler vôľu pomoci. Frankl išiel ďalej ako jeho predchodcovia a bol presvedčený, že základnouzložkou človeka je vôľa naplniť zmysel. Spokojnosť (slasť) prichádza akodôsledok zmysluplnej činnosti. Ak sa človek orientuje priamo na slasť, často oňu prichádza. Freud a Adler prehliadali dôležitú schopnosť človeka zamerať sana niečo mimo seba - čiže schopnosť sebatranscendencie. Frankl ju prirovnávakschopnosti oka vnímať okolitý svet. Normálne fungujúce oko nemôže vidieť samoseba. Iba ak je jeho funkcia narušená - napríklad šedým zákalom, vníma samoseba, totiž zákal svojej vlastnej šošovky. Podobne aj človek sa stáva zdravouosobnosťou do tej miery, do akej prehliada seba samého a zameriava sa na nejakédielo alebo milovanú osobu, na zmysel, ktorý má naplniť. Zmysel životnej situácienemôžeme človeku predpísať, musí si ho nájsť sám a samostatne. Nemôžeme niekomuprikázať, aby sa od srdca zasmial. Ak mu však rozprávame vtipy, niektoré homôžu priviesť k srdečnému smiechu. Podobne, existenciálne frustrovanémučloveku treba ukázať bohatstvo sveta hodnôt, pestrú ríšu možností a šancí. Vôľapo zmysle už vyklíči sama.
PodľaFrankla človek môže nachádzať zmysel pohyblivou orientáciou na tri skupinyhodnôt: 1.tvorivé hodnoty - zameranie sa na prácu, na nejaké dielo, službuBohu, 2.zážitkové hodnoty - ponorenie sa do krásy prírody alebo umenia, oddaniesa v láske inému človeku, 3.postojové hodnoty - aj keď tvorivý alebo príjemnýživot už nie je možný (napríklad v koncentračnom tábore), zmysel možnovydolovať aj v (neodstrániteľnom) utrpení. Tým, že k nemu človek zaujmeodvážny a statočný postoj. Život teda vyžaduje elastickosť, pružnéprispôsobovanie sa možnostiam, ktoré sa nám vo svete hodnôt ponúkajú.
Frankldefinoval človeka ako rozmanitosť v jednote. Napriek jednote existujerozmanitosť dimenzií, do ktorých sa rozprestiera a do nich všetkých ho musípsychoterapia nasledovať. Nič nesmie zostať nepovšimnuté - ani telesná, anipsychická, ani duchovná (noetická) dimenzia. So zvieraťom zdieľa človekbiologickú a psychologickú dimenziu. Človek neprestáva byť zvieraťom, podobne akolietadlo nestráca v porovnaní s autom schopnosť ísť po rovine. Akoskutočné lietadlo sa však osvedčí vtedy, ak sa zdvihne do vzduchu - teda dotretej dimenzie. Aj človek sa osvedčí ako opravdivý človek, ak sa povznesie dovyššej, ľudskej dimenzie - dimenzie slobody a sebatranscendencie.
Freud bol zakladateľom hlbinnej psychológie.Frankla možno považovať za zakladateľa „výšinnej psychológie", ktorá má nazreteli nielen hĺbku ľudskej existencie, ale aj jej výšku - schopnosť povzniesťsa do dimenzie zmyslu.
Logoterapia,ako tzv. tretí viedenský smer (po Freudovi a Adlerovi), sa stala známou auznávanou. Frankl ju prednášal na viac ako 200 univerzitách a bolo mu udelených27 čestných doktorátov. Jeho myšlienky boli empiricky preverené nielenskúsenosťami v tábore, ale aj testami a štatistikami, použitými nadesaťtisícoch osôb. V praxi sa logoterapia používa napríklad u terminálnechorých, drogovo závislých a pri neurózach. Franklove myšlienky o zdravomvplyve orientovania sa na zmysluplné hodnoty však možno plodne využiť ajvbežnom živote. Každý deň k nám totiž prúdia ponuky zo všetkých trochzmysluplných oblastí.
