Človek ako bytosť hľadajúca zmysel

V roku 1942 bol zatknutý a prevezený do koncentračného tábora ako väzeň číslo 119 104. V drastických podmienkach Osvienčimu, Terezína, Dachau si stále viac uvedomoval, že jeho psychologická intuícia bola správna. Prežiť hrôzy koncentráku bolo možné len vtedy, ak sa človeku podarilo zamerať sa na niečo mimo seba, na nejaký cieľ alebo úlohu v budúcnosti. Na niekoho doma čakalo dieťa, ktoré miloval, na niekoho čakali knihy, ktoré bolo treba vydať a napísať. V ťažkých chvíľach si predstavoval sám seba, ako stojí vo vyhriatej prednáškovej miestnosti za rečníckym pultom a hovorí poslucháčom o psychológii koncentračného tábora. Inokedy tajne rekonštruoval svoju vedeckú prácu o logoterapii, o ktorú prišiel v Osvienčime. Pomáhalo mu tiež, keď sa v predstavách zhováral so svojou ženou. Jeho postrehy neskôr potvrdili aj vojenskí psychiatri. Všimli si, že najschopnejší prežitia boli vojnoví zajatci, ktorí sa orientovali na nejaký zmysel v budúcnosti. Po vojne, počas ktorej v koncentračných táboroch stratil rodičov, brata a ženu, sa vrátil do Viedne a stal sa prednostom neurologickopsychiatrickej kliniky. V roku 1946 vyšla prvýkrát jeho kniha Lekárska starostlivosť o dušu (Ärztl

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
„Celú otázku o zmysle života treba otočiť: vlastne vôbec nezáleží na tom, čo môžeme ešte od života očakávať, ale záleží jedine na tom, čo život očakáva od nás!“
„Celú otázku o zmysle života treba otočiť: vlastne vôbec nezáleží na tom, čo môžeme ešte od života očakávať, ale záleží jedine na tom, čo život očakáva od nás!“ (zdroj: http://logotherapy.univie.ac.at/d/person.html)

Viktor Frankl si dopisoval s Freudom a neskôrsa zoznámil aj s ďalším viedenským psychológom Alfredom Adlerom. Napriek vplyvu takých významných osobností sa však Frankl rozhodol ísť vlastnoucestou. Základná myšlienka, na ktorej založil a do hĺbky prepracoval svojupsychoterapeutickú koncepciu, znie: Človek je bytosť hľadajúca zmysel (logos)a poskytnúť človeku pomoc v jeho hľadaní zmyslu je jedna z úloh psychoterapie(logoterapie). Život je potenciálne zmysluplný za akýchkoľvek podmienok.

Freudpovažoval za hlavnú motivačnú silu v človeku vôľu po slasti, Adler vôľu pomoci. Frankl išiel ďalej ako jeho predchodcovia a bol presvedčený, že základnouzložkou človeka je vôľa naplniť zmysel. Spokojnosť (slasť) prichádza akodôsledok zmysluplnej činnosti. Ak sa človek orientuje priamo na slasť, často oňu prichádza. Freud a Adler prehliadali dôležitú schopnosť človeka zamerať sana niečo mimo seba - čiže schopnosť sebatranscendencie. Frankl ju prirovnávakschopnosti oka vnímať okolitý svet. Normálne fungujúce oko nemôže vidieť samoseba. Iba ak je jeho funkcia narušená - napríklad šedým zákalom, vníma samoseba, totiž zákal svojej vlastnej šošovky. Podobne aj človek sa stáva zdravouosobnosťou do tej miery, do akej prehliada seba samého a zameriava sa na nejakédielo alebo milovanú osobu, na zmysel, ktorý má naplniť. Zmysel životnej situácienemôžeme človeku predpísať, musí si ho nájsť sám a samostatne. Nemôžeme niekomuprikázať, aby sa od srdca zasmial. Ak mu však rozprávame vtipy, niektoré homôžu priviesť k srdečnému smiechu. Podobne, existenciálne frustrovanémučloveku treba ukázať bohatstvo sveta hodnôt, pestrú ríšu možností a šancí. Vôľapo zmysle už vyklíči sama.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

PodľaFrankla človek môže nachádzať zmysel pohyblivou orientáciou na tri skupinyhodnôt: 1.tvorivé hodnoty - zameranie sa na prácu, na nejaké dielo, službuBohu, 2.zážitkové hodnoty - ponorenie sa do krásy prírody alebo umenia, oddaniesa v láske inému človeku, 3.postojové hodnoty - aj keď tvorivý alebo príjemnýživot už nie je možný (napríklad v koncentračnom tábore), zmysel možnovydolovať aj v (neodstrániteľnom) utrpení. Tým, že k nemu človek zaujmeodvážny a statočný postoj. Život teda vyžaduje elastickosť, pružnéprispôsobovanie sa možnostiam, ktoré sa nám vo svete hodnôt ponúkajú.

Frankldefinoval človeka ako rozmanitosť v jednote. Napriek jednote existujerozmanitosť dimenzií, do ktorých sa rozprestiera a do nich všetkých ho musípsychoterapia nasledovať. Nič nesmie zostať nepovšimnuté - ani telesná, anipsychická, ani duchovná (noetická) dimenzia. So zvieraťom zdieľa človekbiologickú a psychologickú dimenziu. Človek neprestáva byť zvieraťom, podobne akolietadlo nestráca v porovnaní s autom schopnosť ísť po rovine. Akoskutočné lietadlo sa však osvedčí vtedy, ak sa zdvihne do vzduchu - teda dotretej dimenzie. Aj človek sa osvedčí ako opravdivý človek, ak sa povznesie dovyššej, ľudskej dimenzie - dimenzie slobody a sebatranscendencie.

SkryťVypnúť reklamu

Freud bol zakladateľom hlbinnej psychológie.Frankla možno považovať za zakladateľa „výšinnej psychológie", ktorá má nazreteli nielen hĺbku ľudskej existencie, ale aj jej výšku - schopnosť povzniesťsa do dimenzie zmyslu.

Logoterapia,ako tzv. tretí viedenský smer (po Freudovi a Adlerovi), sa stala známou auznávanou. Frankl ju prednášal na viac ako 200 univerzitách a bolo mu udelených27 čestných doktorátov. Jeho myšlienky boli empiricky preverené nielenskúsenosťami v tábore, ale aj testami a štatistikami, použitými nadesaťtisícoch osôb. V praxi sa logoterapia používa napríklad u terminálnechorých, drogovo závislých a pri neurózach. Franklove myšlienky o zdravomvplyve orientovania sa na zmysluplné hodnoty však možno plodne využiť ajvbežnom živote. Každý deň k nám totiž prúdia ponuky zo všetkých trochzmysluplných oblastí.

Peter Jedlička

Peter Jedlička

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Venujem sa neurofyziológii, zaujímajú ma predovšetkým témy filozofické, vedecké a náboženské. Zoznam autorových rubrík:  VedaPolitikaFilozofiaNáboženstvo/civilizáciaMedicínaPsychológiaHumorSúkromnéNezaradenéArchiv

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu