„Sedemročný chlapec je v napätí, keď počuje, že Popolvár otvoril dvere a uvidel draka. Trojročného chlapčeka vzruší už to, že Popolvár otvoril dvere. Väčšie deti milujú romantické príbehy, malé deti príbehy realistické – pretože im pripadajú romantické.“ My sme si už na veci okolo nás príliš zvykli a berieme ich často ako samozrejmosť. Niekedy hovoríme, akoby slnko muselo svietiť a stromy museli rodiť ovocie tak nevyhnutne, ako jedna a dva sú tri. Chesterton ale upozorňuje, že vôbec nejde o samozrejmé skutočnosti. Dokážeme si predstaviť stromy, ktoré nenesú ovocie, ale trebárs zlaté svietniky alebo tigre visiace za chvost. Je záhadou, prečo nám poskytujú práve chutné ovocie. Vedci nám povedia, že príčina je v zákonoch genetiky a evolúcie. Majú pravdu, nie je to však vyriešenie problému, iba jeho odsunutie. Prečo platia genetické, gravitačné a iné „zákony“ je totiž rovnakou záhadou. Jedinou správnou odpoveďou podľa Chestertona je, že ide o kúzlo. Strom rodí ovocie, pretože je kúzelný. Slnko svieti, pretože je zázračné. Elektróny a atómy sa správajú podľa kvantovej mechaniky, pretože sú začarované.
Veľa ľudí sa dnes zaujíma o tzv. paranormálne javy, zázračné zjavenia, zmiznutia, a podobne. V honbe za senzáciou im však unikajú skutočné záhady života. V seriáli Akty X agenti FBI Mulder a Scullyová vyšetrujú udalosti súvisiace s mimozemšťanmi a inými tajuplnými bytosťami. Podobné seriály sú príkladom pozoruhodnej krátkozrakosti. Sú sčasti založené na povrchnosti človeka, ktorý žasne nad zelenou príšerou s anténkami v náručí Scullyovej, a pritom zabúda žasnúť nad samotnou Scullyovou. Je trestuhodné prehliadnuť čarovný zjav ženy kvôli akejsi slizkej oblude.
Podľa Chestertona je svet rozprávkovou ríšou, v ktorej sa odohráva množstvo čarov. Pravidelné opakovanie tohto kúzla Chestertonov údiv neotupuje, naopak, tajomnosť ešte znásobuje. To, že jeden slon má chobot je nápadné, ale že všetky slony majú choboty, to už vyzerá ako sprisahanie! Slnko Chestertona fascinuje, aj keď už vyšlo tisíckrát. “Opakované deje vo vesmíre [majú] tajomný rytmus zariekacej formuly a ja som začal tušiť ideu.” V Chestertonovi to vzbudilo myšlienku, že ak svet má v sebe kúzlo, má možno aj kúzelníka. Úžas a údiv ho priviedli k úcte a vďačnosti voči neznámemu divotvorcovi. “Deti sú vďačné, keď im Mikuláš dá do topánky hračky alebo cukríky. A ja by som nemal byť vďačný, keď som dostal do topánok dve zázračné nohy? Ďakujeme známym, keď nám dajú k narodeninám cigarety alebo papuče. Vari nemôžem nikomu poďakovať za to, že mi dal k narodeninám narodenie?”
Filozofia údivu je zdravou filozofiou, ktorú praktizujú deti, básnici, a napríklad aj zvedaví vedci. Richard Feynman bol napríklad obzvlášť inšpirujúcim stúpencom "udiveného" prístupu k svetu. Iste by si v tomto rozumel s Chestertonom.
