František Šebej spomínal vo svojom texte štúdie, ktoré podľa kritikov aeróbneho tréningu (ako je napr. Al Sears, Craig Balantyne, Ken Hutchins) poukazujú na jeho negatívne dôsledky. Trochu som rešeršoval v databáze vedeckých článkov PubMed a hľadal som nejaké priame porovnanie aeróbneho a intervalového tréningu. Prekvapilo ma, že na túto tému existuje pomerne málo článkov a väčšinou ide o publikácie z posledných rokov. Dlhodobé veľké štúdie zatiaľ urobené neboli. Napriek tomu ma nájdené články zaujali a ponúkam vám ich krátku sumarizáciu.
Intervalový tréning skúmal predovšetkým Martin J. Gibala z McMaster univerzity v kanadskom Ontariu. Porovnával krátky šprintový intervalový tréning (SIT alebo aj HIT - high-intensity iterval training) s tradičným aeróbnym vytrvalostným tréningom (ET - endurance training). SIT pozostával z 4-6 opakovaní 30 sekundovaného intenzívneho bicyklovania proti odporu (výkon 500 W), medzi šprintami bola 4-5 minútová prestávka. SIT skúmané osoby robili trikrát týždenne. ET pozostával zo 40-60 minútového nepretržitého bicyklovania miernej intenzity (výkon 150 W). Skúmané osoby robili ET päťkrát do týždňa. Takže v porovnaní s ET predstavoval SIT nižšie časové zaťaženie (1.5 vs 4.5 h), nižší tréningový objem (225 vs. 2250 kJ/týždeň). Napriek tomu osoby trénujúce vo forme SIT dosiahli zvýšenie svalovej oxidačnej kapacity a zmeny metabolizmu porovnateľné s osobami trénujúcim pomocou ET. Autori uzatvárajú, že SIT je časovo efektívnou (nízkoobjemovou) stratégiou tréningu, ktorou je možné dosiahnuť telesné zmeny, ktoré sú typické pre (vysokoobjemový) vytrvalostný tréning. Prekvapujúce bolo dramatické zlepšenie tolerancie pri aeróbnych cvičeniach napriek nízkemu tréningovému objemu. Gibala a spol. však varujú, že ich výsledky ešte neznamenajú, že SIT poskytuje všetky pozitíva ET (znamenalo by to "a little pain for a lot of gain"). Na ich konečné porovnanie bude potrebné urobiť dlhodobejšie štúdie (osoby v ich experimentoch cvičili len 2-6 týždňov), aby sa zistilo, aké sú dlhodobé zmeny po SIT a ET.
Gibalova skupina odpublikovala svoje články v Journal of Applied Physiology a v Journal of Physiology 2006, 2008 (pozri k tomu aj komentáre: J Appl Physiol, J Physiol06, 08). Svoje výsledky zhrnul Gibala nedávno v dvoch prehľadových článkoch: v Current Sports Medicine Reports a v Exercise and Sport Sciences Reviews.
Gibala vo vyššie citovaných štúdiách skúmal účinky na kondíciu a cvičebnú kapacitu. Čo však zdravie? Ktorý druh tréningu je lepší pre náš srdcovocievny systém? Tradične sa za prospešný považuje ET (nazývaný aj „cardio"). Je „cardio" mŕtve, ako naznačuje F. Šebej? Kanaďania v nedávnom článku odpublikovali dáta, podľa ktorých je SIT časovo efektívnym spôsobom aj na zlepšenie štruktúry a funkcie periférnych ciev, pretože dokáže vyvolať porovnateľné zmeny ako ET. Takže nedá sa povedať, že by ET nebol zdraviu ciev prospešný, ale SIT sa zdá byť efektívnejší. Minulý rok odpublikovali Wisloff a spol. v renomovanom časopise Circulation zaujímavú štúdiu pacientov so zlyhaním srdca po infarkte. Zistili, že intenzívny intervalový tréning bol účinnejší ako mierny kontinuálny tréning ohľadne zmien ľavej komory, aeróbnej kapacity, endotelovej funkcie (endotel je výstelka ciev) a kvality života. Autori vyzývajú že dozrel čas na urobenie veľkých multicentrických štúdií, ktoré by urobili systematické porovnanie účinku rôznych tréningov u srdcovocievnych pacientov. Takže "cardio" ešte nie je mŕtve, ale v SIT sa mu črtá konkurent, ktorý sa možno ukáže ako efektívnejší a časovo menej náročný. Podobné výsledky o vysokej prospešnosti SIT boli získané aj u pacientov s ischemickou chorobou srdca: pdf1, pdf2.
Ja osobne som v dôsledku článku F. Šebeja a uvedených štúdií zmenil moju bežeckú rutinu. Predtým som na atletickom štadióne nepretržite bežal miernym tempom desať okruhov. Teraz bežím päťkrát jeden okruh vyšším tempom (niekedy takmer šprintom), pričom si po každom rýchlom behu urobím oddych a obídem jeden okruh pokojnou chôdzou. Celkom ma tento nový druh behania baví. Ak ale máte v obľube skôr vytrvalostné behy, nemusíte po článku F. Šebeja hneď meniť svoje zvyky. Možno je také behanie menej efektívne a trvá dlhšie, ale určite je lepšie ako nepohybovať sa vôbec.
