Letisko vzdialené od mesta hodinu autobusom, taxík za šesťdesiat eur. Zbytočné pravidlo „dvoch hodín pred odletom", nekonečný check-in, dôchodcovia s problémami, ktoré musia riešiť traja ďalší zamestnanci. Predbiehajúci sa drzáci, nasrane mlčiaca väčšina. Kufor kilo a pol cez limit: štyridsaťpäť eur. Let posunutý o tri hodiny skôr, nikto vám nedal vedieť.
Ste jediný, koho donútia prebehnúť cez kontroly v ponožkách. Všetci vaši spolucestujúci sú Arabi, vyzerajú odhodlane.
Poskakujúce deti, nervózni rodičia, rozhodovanie medzi predraženou minerálkou a lepkavým suchom v hube.
Idioti, čo sa ožerú v letištnom bare a zdržia odlet o štyridsať minút. Starčekovia strkajúci dvojmetrové kufre do miniatúrnych kastlíkov nad hlavami. Párik, ktorý chce vaše miesto do uličky a keď sa odmietnete vymeniť, celú cestu vás nahlas ohovára. Vaša suseda vyskúšala všetky voňavky v duty free shope.
Polhodinové čakanie na ranveji na signál z veže, mechúr na pokraji cvrknutia. Vrieskajúce deti, kvíliace deti, grcajúce deti. Turbulencie, ktoré vám vyrazia dych a vyženú tlak na stoosemdesiat na sto. Strašidelné jedlo, príšerná káva. Žiadne jedlo ani káva kvôli turbulenciám.
Obézny spolusediaci, čo na vás trúsi omrvinky z keksov a uzurpuje si ručnú opierku. Otravný spolusediaci s šokujúcimi rezervami v zubnej hygiene, silou-mocou nadpriahajúci nudný rozhovor, a to aj po tom, čo si nasadíte slúchatká a/alebo očnú masku.
Ukrajinské dámy, splašene na vás hovoriace po ukrajinsky. Ukrajinské dámy, ktoré vám odpadnú na rameno a letušky, ktoré vás ostentatívne ignorujú.
Znervózňujúci imigračný formulár, v ktorom musíte niekoľkokrát klamať. Boľavý chrbát, stŕpnuté nohy, pestré žalúdočné ťažkosti.
Vražedné teplo, hovnovo-chemický smrad. Strašná kosa, do fialova zmrznuté nohy, plíživý a neodvratný zápal močových ciest. Šóra pred záchodom, kúsky hajzláku rozťahané do uličky.
Prísny zákaz fajčiť, provokatívny špak v záchodovom popolníku, mučivý nedostatok odvahy risknúť to tiež. Kuriatko po thajsky (ananás, čerstvá mäta, jazmínová ryža) už došlo, máme len hnilú rybu obalenú v hline.
Vašej telke ide obraz, ale nie zvuk. Vašej telke ide zvuk, ale nie obraz. Vašej telke ide obraz aj zvuk, ale každú polhodinu sa samovoľne vypne.
Dieťa, čo vám vytrvalo kope do sedadla a keď upozorníte rodičov, pohrozia vám fyzickým násilím, ak sa okamžite neprestanete do nich starať. Kopanie zvýši intenzitu aj frekvenciu.
Okrem kapitána ste jediný, kto nemôže ani zaboha zaspať. Obézny spolusediaci sa v spánku rozlieva aj na vaše sedadlo.
Už-už spánok, prudké rozsvietenie lampičky do ksichtu. Krátky spánok, kopanec do hlavy. Pokus o čítanie, zúrivé pokriky, aby ste zhasli tú vydrbanú lampičku.
Konečne trochu spánku, čerstvé ranné slnko ožiari kajutu ako autogén.
Sucho v hrdle, letušky v nedohľadne. Boj s napínaním, zatváranie očí, zvieranie papierového sáčku, otčenáš. Ešte dva otčenáše, potom zdravas.
Pristátie, pri ktorom si prehryznete jazyk a vylejete kávu do rozkroku. Nevysvetliteľné čakanie na otvorenie lietadla hodinu po pristátí. Starčekovia ťahajúci dvojmetrové kufre z kastlíkov. Úder kufrom do hlavy.
Nekonečné čakanie v minibuse, kým z lietadla vylezú všetci cestujúci, zmrznutá riť.
Vaša batožina ostala v Zürichu. Vaša batožina ostala niekde, nevedno kde. Vy ste zmeškali prestupový let, vaša batožina ho stihla.
Dvadsaťminútové čakanie na batožinu. Okolo batožinového pásu strapec úzkostných tiet, takže sa nemôžete preboxovať k svojmu kufru. Keď čakáte poslední štyria, pás tajomne zahrkoce a zastaví.
Váš drahý, fungl nový kolieskový kufor má zlomenú vysúvaciu rúčku a musíte ho nosiť ručne; vaša poistka sa na to nevzťahuje. Ani na oblečenie obliate neznámou lepkavou tekutinou a franforce suvenírov, ktoré sa zázračne vymotali z vašich rafinovaných ochranných obalov.
Definitívne stratená batožina. Zmeškaný prestup, najbližší let v sobotu poobede.
Je štvrtok.
