lenka jíleková
O Stalinovi a psích granulách
Začala som písať básne. Myslela som si, že mi to ktovieako nepôjde, ale velice rýchlo som zistila, že opak je pravdou.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
sú niekedy také zvláštne Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Cestičky, Peklo, Recenzie - SILNE neobjektívne, Na vážno, SÚKROMNÉ, Román na pokračko
SÚKROMNÉ
lenka jíleková
Kde bolo, tam bolo
Zľahka ekologická rozprávka od otecka, ktorý je síce strašne nudný rozprávač, ale má svoje dieťatko nadovšetko rád
lenka jíleková
O túžbach, čakaní a utekaní
Počúvam práve album skvelého speváka Anthonyho. Dostala som sa k nemu úplne náhodou. Vraj je to veľký, tučný, čierny homosexuál. Má tenký, sladký, naliehavý vibrujúci hlas. Spieva, že keď vyrastie, bude nádhernou ženou, ale dnes je ešte len chlapcom. Aké rôzne majú ľudia túžby!
lenka jíleková
Dyslektik, moja láska
Môj miláčik je dyslektik. Prišla som na to pomerne rýchlo vďaka súčasným moderným technológiám. Vďaka esemeskovaniu. Možno keby som žila, keď bola mladá moja babka, prišla by som na to až po svadbe. Keď by môj milý začal písať z vojenčiny.
lenka jíleková
Kool and the Gang – soooo coooool!
Tak včera som bola na Kool and the Gang. Náš milý, dobrý, sladký pán riaditeľ mi dal dva lístky. Ďakujem, pán riaditeľ, odteraz budem pre vás makať skoro zadarmo. Vlastne - to už tuším aj robím, nie?
lenka jíleková
Moja kamoška smrť
Hovorí sa, že by sme mali žiť tak, akoby nám smrť sedela na pleci. Netreba na ňu myslieť stále, to nie, ale stačí trochu pootočiť hlavu a smrť je tam. Usmieva sa. Čaká.
lenka jíleková
Najlepší vtip
Keď som chodila do škôlky, sušky učiteľky pre nás okrem vystrihovania kačičiek pripravovali také pravidelné zábavné popoludnia. Teda asi nie celé popoludnia, lebo ako viem, deti predškolského veku udržia koncentráciu len niekoľko minút.
lenka jíleková
O ohováraní
Strašne rada ohováram. Ja tak strašne rada ohováram, že keby nebolo ohovárania, neverila by som, že život má vôbec nejaký zmysel. Ohováranie je tým najsladším potešením, tou najvyššou rozkošou, čo rozvibruje bunky môjho tela od špičiek prstov na nohách až po končeky vlasov. Prejasní šedivú náladu, pohladí ubolenú dušu, v zlomku sekundy vylieči trápeniami rozorvané srdce. Chmáry sa rozplynú a je tu opäť nový deň. Ohováranie je Boží dar.
lenka jíleková
Milý Bože!
Keďže sa ti už týždeň nemôžem dovolať, napíšem ti radšej tento mejl. A nie že ho zase omylom vymažeš ako minule a budem to musieť celé písať odznova.
lenka jíleková
O zamilovanosti
Prvý krát som bola zamilovaná, keď som mala čerstvých desať. Mal krásne čierne vlasy, hypnotické hnedé oči a úžasnú postavu (úplne ako na tých obrázkoch v Brave). A bol taký mužný! Mal aspoň štrnásť, ale to si už celkom presne nepamätám.
lenka jíleková
Moje minulé životy
Verím v reinkarnáciu. A karmu, príčiny a následky a všetko, čo s tým súvisí. Verím, že všetko, čo robím v tomto živote, má vplyv na moje ďalšie životy.
lenka jíleková
Ja, hysterka
Sme spolu s Viktorom už tri roky. Teda o mesiac to budú tri roky (keď zabudneš na výročie, máš po vtákoch!) a z toho dva spolu bývame. S prestávkami, samozrejme, lebo ja okrem cvičenia jogy a alternatívnych filmov mám rada aj rozchádzanie.
lenka jíleková
O čom snívam
Mám taký sen. Nie je to sen typu „choď za svojím snom“, ale sen, ktorý navždy zostane iba snom. Nie preto, že by bolo technicky náročné ho realizovať (lebo v takom prípade by som ho jednoducho napísala do nejakej želacej TV šou), ale najmä preto, že je to vlastne hrozná blbosť.
lenka jíleková
V mojej taške
Keby ma niekto niekedy prinútil (lebo dobrovoľne by som to asi neurobila) na verejnosti vysypať celý obsah kabelky (ktorejkoľvek z mnohých, ktorými disponujem), asi by som sa strašne hanbila. A modlila sa, aby sa o tomto nedozvedela mama.
reklama
lenka jíleková
Na strednej škole som bola grázel.
Mala som dokonca trojku zo správania. A v poslednom ročníku som mala najviac vymeškaných hodín zo všetkých.
lenka jíleková
O mojej plastike
Niekedy, keď si zafarbím vlasy a namaľujem oči, cítim sa ako podvodníčka.
lenka jíleková
Som fakt unavená
Ja vôbec nechápem, ako to robia tie ženy, čo normálne pracujú a ešte prídu domov a upracú byt. A nebodaj sa postarajú o nejaké deti!
