Strašne som sa tešila! Aby som to vysvetlila - samozrejme, že som intelektuálka, ktorá počúva najmä Wagnera a experimentálny jazz. Samozrejme, že pohŕdam popovými odrhovačkami (ja už tie dnešné „hviezdy" ani nepoznám...) a počúvam výhradne rádio Devín.
Lenže... lenže viem naspamäť všetky texty Kool and the Gang, aj presne viem, kedy aký nástroj čo zahrá a kedy nastúpia vokalistky! Jé, jé, jé!
Neviem, ako sa to mohlo stať, myslím, že to bude niečo s pokusmi na ľuďoch a implantáciou mozgových čipov. Ja viem totiž jednoznačne, že také kraviny ako Kool and the Gang (či ako sa to vlastne volajú) jednoducho nepočúvam.
Teraz trošku kritiky, aby som sa zavďačila aj večne nespokojným pindačom. Hala Pasienky je hnusná. (Aj keď mne po stlmení svetiel pripadala NÁDHERNÁ. Len romantické svetielka neónových blbostí, ktoré ľudia držali v rukách, vchody do sály polozatiahnuté závesmi, že vyzerali ako dvere na vesmírnej lodi Enterprise...) Zvukár bol debil. (Podľa mňa to nazvučil krásne. Milujem, keď mi ide funkový rytmus roztrhať ušné bubienky! To je totiž teprve tá pravá koncertná zábava...) Po pol hodine už mali v stánku len fantu a žiadnu minerálku. (No a čo. Ja si nosím vlastné pitie. Nie som blbá.) Organizátori sú kreténi, lebo vyhradili pred pódiom zbytočne veľkú VIP zónu len pre vyvolených a ostatní, nevyvolení, sa museli potupne tlačiť okolo plota a videli buď nič, alebo nič zboku. (Ja som šla sedieť na tribúnu. Už mám svoj vek. Nebudem tri hodiny niekde stáť.) Predkapela bola strašná. Teda obidve. (Tu musím bohužiaľ súhlasiť. Strašne ma štvalo, že Viktor nesedí vedľa mňa, aby som mohla nahlas povedať, čo si o tej po....nej kapele myslím! Cudzích ľudí, čo sedeli okolo mňa, by som tým asi zbytočne vyplašila. Najsmiešnejšie bolo, keď nastúpila prvá predkapela so svojím smiešne poslovenčeným funky a hneď v prvom songu chceli zapojiť divákov. „A teraz vy: Héééo!" A nikto nič. Len chladné, nemilosrdne nehybné tváre tisícok ľudí. Chacha. Kedysi mi bolo takýchto zneuznaných hudobníkov ľúto, lenže v skutočnosti je to ich chyba. Nemajú si namýšľať, že nás tak ľahko rozparádia tým svojím „chcem sa s tebou miiiilovať celú noooooc!" pred Kool and the Gang.)
A teraz ten zážitok: bol to najsamlepší, najnajkrajší, najvýživnejší koncert, aký som kedy zažila! Tancovala som, až sa zo mňa lial pot a pri „Ladie's night" som sa rozrevala ako malé decko! Moji chlapci boli dokonalí, v bielych sexy handričkách tancovali a krútili sexy zadkami, a keď jeden z nich zaspieval „I love you", tak som naisto vedela, že to je o mne! Že ma miluje! Aj ja teba, zlato!!!
Večer som si prečítala ďalší odsek z Joycovho Ulysses, vypočula si Rachmaninovu symfóniu v D-mol a takto kultúrne oblažená šla spokojne spať.
Ceeeelebrate good times, common!
