Poznáte filmy,ktoré sú také zlé, že sa na nich musíte hrozne smiať?
Tak toto neboltaký film.
Bol tak hlúpy, zúfalo mŕtvy, stečený z akejkoľvek eventuálnejkvapky krvi, stupídny a bezcharakterne nudný, že som začala Milovanéhopodozrievať zo schválnosti. Možno ma sem zobral, aby som nám – otrávená akošváb – vymyslela nejakú lepšiu (v prítmí sály dobre realizovateľnú) zábavu.
Tak po prvé:natočili to Nemci. Keby som to vedela predtým, nikto by ma tam nedostal ani podprísľubom toho najlepšieho bratwurstu na svete. Od čias Leni Riefenstahlovejbratia Nemci totiž výrazne svetovú kinematografiu neobohatili. (Budiž svetlou výnimkouperla Nekonečný príbeh a samozrejme vinetúovky.)
Varovaním námmohlo byť už úplne prázdne kino. Žiadny zastrčený avantgardný bijáčik, ale asi sedemposchodovésupermegacinema blízko Times Square.
Režisér RolandEmmerich má pritom za sebou pecky ako Patriot, Independence Day alebo Godzilla.Lenže ako producent, nie director. A nová rola mu, slušne povedané, mocnesvedčí.
Príbeh je rovnakoidiotský ako všetky ostatné súčiastky filmu: praveký mladík (fešák, tváričkapekná, ale hrať - ani zaboha) sa stane hrdinom pomocou ľsti, lebo mu je hanbapriznať, že je obyčajný manták. Až do konca filmu si rozkošne nešikovne naprávapovesť a zachraňuje svoju milú a ostatných členov kmeňa zo spárovznepriatelenej bandy. Takže koná sa aj hrdinstvo, aj láska, potom nejaképyramídy a scény sprosto ukradnuté z geniálneho Apocalypta. A hopsajúce mamuty,digitálne tigre a prajaštery. Mimochodom, kedy už prídu na to, ako ich vyrobiťtrochu pozerateľnejšie?! Už pätnásť rokov sa dívame na rovnaké umelo pôsobiacepočítačové animácie. Chce to revolúciu, hovorím ja.
Herecké výkony sú desivé. Vraj „zámerne najali neznámych hercov, aby bol film medzinárodne prijateľnejší“.Preboha, neurážajte moju inteligenciu. Keď mám prachy na známych hercov,zaplatím si známych. Väčšinou sú známi preto, že vedia aspoň trocha hrať.
Casting – úplná fušerina.Alebo nejaký zvrátený zmysel pre humor. Prečo majú pravekí ľudia sofistikované,jemné črty poetických bardov? Tiež každá z postáv vyzerá ako dokonalý predstaviteľ nejakejinej národnosti. Máme tu slovanskú ženu, čáva evidentne z juhu Európy, čistéhoIzraelca a chlapíka, čo z diaľky vyzerá ako Ben Kingsley. Len bezokuliarov.
A tak ďalej, a tak ďalej– hudba, dialógy, sujet... Kravina za kravinou.
Keď vidím blbý film,niekedy sa utešujem: asi nie som cieľovka. A veruže - neskôr som zistila,že trhák bol naozaj zameraný na iné bytosti: young teenage males with money to spare. Mladá ešte celom som,samček moc nie, ale many viem spérovať aj inak. A ešte som aj vyvalilapäť dolárov za blbú minerálku.
Autori filmu savraj pred premiérami zdráhali vypustiť ho medzi recenzentov na novinárskepremietania, čo údajne býva známkou, že si sami nie sú výsledkom celkom istí.
Celá crew sa nedočkavo usalašila v malej premietacej miestnosti. Kostymérky mrkajú na kameramana,podávajú mu tácku s domácimi mafinmi: Nimm sich, Jürgen,sie sind ganz frisch!
Ešte teplý kotúč filmu sa rozbieha,obrázky a tiene sa mihajú prítmím, zvieracie zvuky sa valiaz reproduktorov. Keď film skončí, v sále je chvíľu mrazivé ticho.Zopár ľudí sa nervózne pomrví na stoličkách, scenárista vtlačí hlavu medziramená a zvezie sa do kresla, akoby doň chcel vsiaknuť. Producent pridusenevzlyká, hlavu zaborenú do dlaní. Premietač vypína stroj, spotené ruky sa mu chvejú.
Režisér nehybnehľadí pred seba, zamyslene vyfukuje tiché mraky cigaretového dymu. Párkrát si zhlbokapotiahne a potom povie: No nič, no... Dá si niekto bavoráka?
10 000 predKristom je nuda, nuda, kryštalická nuda. Neverím im ani jeden jediný záber. To ich ani trochu hanba nefackuje? Čosi mysleli, keď to natáčali?! Veď to museli pripravovať celé mesiace, to anijednému z nich nenapadlo, že je to jedna kolosálna, nehorázna,donebavolajúca...
Ach?
Boli všetcizhypnotizovaní? Pod vplyvom barbiturátov? To nikto nevedel povedať: Kokos,serme na to, chlapi, no tak nám to nevyšlo... poďme domov.
Fuj. Mali by ísťvšetci povinne do kúta. Kľačať na polienko.
