reklama

Nasadnime do člnov

Vyšla som zo slovenského cviku. Dlho som tu nebola. Dokonca tak dlho, že som prišla o doktorku, keďže tá moja mala atestáciu len pre deti a omladinu. Už som stará, a zrazu neviem kam patrím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (91)

Nechodím po doktoroch. Nikdy. Isté veci sa však nedajú tak úplne odčajíčkovať a odbylinkovať, a tak som v piatok doobeda zistila, že potrebujem využiť medicínske služby. Trochu som googlila a objavila jedno zaprášené iks-el-esko so zoznamom ulíc a príslušných ambulancií všeobecných lekárov. Ordinačné hodiny nikde, na čísle to nikto nedvíha. Múdra sestra (pokrvná, nie študovaná) ma informuje, že dnes je moderná doba a lekára si môžem vybrať sama. Lekár, ktorého som si vybrala, ma (pozor, skrytá reklama) Milosrdne zobral. Ale vraj mám navštevovať doktora prideleného podľa miesta bydliska, a vôbec. Musím k špecialistovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S latinsky naškriabaným lístkom a naivnou prostoduchosťou skúšam odporučených špecialistov. Vraj už musím využiť pohotovosť, lebo je skoro jedna! Poobede, nie v noci. Ale ako mi povedala do telefónu jedna zo sestier: „Ponáhľajte sa, veď viete že v piatok chcú všetci ísť domov trochu skôr..."

Absolvujem čakanie, blúdenie chodbami, ostentatívnu ignoráciu, sestra na registrácii si ma premeria a potom predo mnou ujde do nejakej kabínky. Ďalšie čakanie.

Čo som si myslela - že keď mi niečo je, tak sa zo mňa všetci hneď poserú? Doktorka na pohotovosti ma prehmatá, pekne voní a je na mňa moc milá. Asi preto zase revem, hysterka jedna. Môj prípad vyžaduje röntgen. Teda „sono" - hovoria mu nežne. Potom bude operácia. Mám sa ísť objednať do okienka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okienko ma pošle objednať sa do ambulancie. Z ambulancie vystrelí mohutná zúrivá žena a vynadá mi, lebo si myslím že má čas venovať sa mi, keď má vnútri pacientov. Tu si sadnite a čakajte kým ich vybavím. Už teda nemyslím, poslušne sadám. Útla slečna smutne hovorí, že tiež čaká, tiež iba na objednanie. Dámy v okienku zatiaľ popíjajú kafe.

Okrem toho, že sú vraj dnes už všetci doktori neštátni, som s potešením zaznamenala ďalšiu pozitívnu zmenu: na chodbách sú fešné televízne obrazovky s detektívnymi seriálmi. Len škoda, že zvuk je nastavený na nepočuteľno. Ale obrázky sa mihajú.

S ostatnými čakateľmi vytvoríme spiklenecké bratstvo, polohlasom mi nadiktujú číslo do ambulancie, pred ktorou sedíme - vraj sa niekomu kedysi podarilo objednať telefonicky. Začína to pripomínať dobrodružný mýtický príbeh: obludu nesmieme rozčúliť, ale môžeme ju skúsiť preľstiť. Starí ľudia počuli o hrdinovi, ktorý sa udatne prebojoval cez všetky protivenstvá a za odmenu získal bájny Termín Krčného Röntgenu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže telefón je vyvesený. Nechcem sa nechať vrieskajúcou trojhlavou hydrou rozsápať na cucky, takže už neprovokujem a tíško čakám.

Príde iná teta, nevrieska, ale je rovnako nepriestrelná a do dverí mi pribuchne polovicu vety. O chvíľu sa znova vynorí, vraj môžem prísť o mesiac a mám byť intenzívne rada, lebo to je dosť terno. Prečo ma nemôžete vziať teraz, keď tu už nikto nie je? Lebo za štvrťhodinu nám končí pracovná doba, a ešte si musíme upratať.

Pri východe stretnem sestru voňavej doktorky: Tak čo, kedy vám to dali? O mesiac? Veď keby ste si zaplatili, môžete dostať prednostný termín!

Prečo mi to nikto neponúkol? Nemohli si vypýtať? To je asi súčasť tej dobrodružnej úlohy: kto sa nedovtípi, stratí šancu bojovať s hydrou na ďalších sto rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doma vygooglim, že operácia, ktorú mi navrhli, sa robí len ako posledná možnosť. Najmä keď je prípad „zanedbaný". Čo po mesiaci bude určite.

Pár hodín u lekára a výrazne sa vám posunie perspektíva. Namiesto „Čo si dnes oblečiem do kina?" si kladiete otázky ako: Aký je zmysel života? Koľko asi chceli za ten prednostný termín? Prečo som sa narodila v tejto krajine? A prečo pustia do nemocníc pracovať hostilné, necitlivé netvory?

V tej čakárni sedeli ľudia, ktorí o mesiac môžu byť hore kopytami.

Keď neskôr šírim príbeh ďalej, mám pocit, že som v tomto štáte posledná, kto nemá šajn o stave zdravotníctva. Takže toto je ten bájny „stav"! Dostala som len ochutnať a mám chuť si podrezať žily.

Je to iba o nedostatku peňazí? Že úradníci sú tu implicitne na to, aby nám znepríjemňovali život, som si v podstate zvykla. Ale inštitúcia, ktorá má v názve „onkológia", kde ľudia sedia na kraji stoličiek s očami rozšírenými od strachu, by nemala zamestnávať ľudí, ktorí sa tým strachom očividne živia. A ak malý plat zákonite mutuje ľudí na prasatá, asi by sme sa všetci mali silno snažiť nebyť moc chorí. Dávam si to ako socialistický záväzok do najbližšej päťročnice.

Viem že to nie je jednoduché, a že kecy ako „načo vrážate milióny do pridrbaného mýta, keď ľudia nedostávajú poriadnu zdravotnú starostlivosť" si môžem nechať. Lebo tomu nerozumiem.

Hovorí sa, že biele plášte emanujú ilúziu moci, preto si ich niektorí ľudia radi obliekajú; ďalší ich považujú za ultimátny rajc. V skutočnosti tieto biele plášte majú nad nami moc, absolútnu a neprekonateľnú, a jediná šanca je zdochnúť, platiť, alebo mať niekde sesternicu. Michael Moore strčí Amíkov do člna a vezie ich na Kubu, kde úbohých pacientov usmievavo ošetria grátis. Som zvedavá, čo na to Kubánci.

Tiež sa môžem zblázniť, vyzliecť sa do hola a ísť na esenpéčko vykrikovať, že naše zdravotníctvo je v bahne a všetci pôjdete do pekla, vy hnusní bezcitní bastardi aj s vašimi nemými obrazovkami a pracovnou dobou do druhej poobede.

Som zvedavá, ako dlho im bude trvať, kým po mňa v tých bielych plášťoch prídu.

lenka jíleková

lenka jíleková

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  0x

sú niekedy také zvláštne Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCestičkyPekloRecenzie - SILNE neobjektívneNa vážnoSÚKROMNÉRomán na pokračko

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu