V aute nastala obligátna bitka o nadvládu nad CD-prehrávačom, ktorú samozrejme vyhrali detičky, takže mi do hlavy hučal elektrónkový hlas nejakých „šmoulov". Prekvapene som zdvihla obočie, keď som si všimla, že ocinko vie naspamäť texty. Simona jednou rukou krotila klbko divých deciek a druhou pokojne držala knihu. V takejto rodinnej pohode sme sa šinuli (sedemdesiatkou. Otec si hovorí „bezpečný vodič". Ja mu hovorím „lemra, pohni, predbieha nás traktor") smerom ranč. Otec vyzvedal: „Tak aký je ten tvoj nový objav?" Popísala som mu detailne Patrikovu fyziognómiu (vrátane toho, že na zápästiach sa mu chĺpky magicky točia opačným smerom), ale Simona zozadu zahučala: „Šibe ti? Nie telo. Dušu! Akú má povahu, čo má rád a tak..." Aha. Tak teraz ste ma dostali. Fakt som až takáto egoistka?
Hneď na prvom odpočívadle som mu zavolala: „Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo? A kapela?" „Treska s rožkom. Radiohead. Prečo sa pýtaš?" „Lebo o tebe nič neviem," kvíkla som zahanbene. „A chcela by si?" Čo sa tak blbo pýta, jasné, že by som chcela. Teda teraz už hej, predtým mi to len akosi nenapadlo. „Chceš ma dnes večer spoznávať?" A sľúbil, že príde za mnou na ranč. Vraj má rád kravy. Jupí!
V aute som sebavedomo oznámila, že viem o Patrikovi všetko. Má rád tresku, Radiohead a kravy. (A asi aj mňa, lebo príde o chvíľu za nami do Nitry.) Simona s otcom vyprskli od smiechu a začali podrobne rozoberať toho chlapíka, čo ho minule obvinili z týrania zvierat, lebo osúložil nejakú ovcu k smrti.
Ježiš veď môj milý príde! Do riti, to som si musela zobrať iba tieto mastné tepláky?
Keď prišiel, srdce sa mi zastavilo. Jeho pohľad ma prišpendlil k podlahe. Všetkých si okamžite získal, dokonca aj môjho otca, lebo ten je veľký žrút a Patrik priniesol kopec jedla. Nakladané kukuričky a tak.
Po obede sme sa šli prejsť na pole. Simona pohotovo zabavila deti (ktoré sa chabrasili s nami) nejakým nafukovacím bazénikom. Obľúbila som si ju ešte viac. Až ma pošteklil malý pocit viny voči mame - ako by som ju so Simonou podvádzala.
Ak niekto hovorí, že sex v kukuričnom poli je romantický, pravdepodobne ho nikdy nezažil. Nie je sa čoho chytiť (klasy sa ohýbajú), len tak na stojáka hrozne bolia stehná, keď sme to skúšali na zemi, suché hrudy hliny tlačili ako prasa. A lozili po nás mravce a po tele mi v prúdoch stekal špinavý, lepkavý pot. S odretými lakťami a kolenami (a ja aj s poriadnym plošticovým štípancom na zadku) sme sa vrátili na ranč. Ja šťastná ako blcha. Večer sme ležali pod ťažkou babičkovskou duchnou, potopení vo veľkej, drevenej posteli. Voňal tymián a trocha čerešňového tabaku a z okna mi čelo chladil jemný prúd priezračného vzduchu. Patrik mi jemne, chladnými prstami hladil spálený chrbát a dýchal mi do vlasov. A bolo mi strašne, strašne dobre. A vtom mi zovrelo žalúdok a úplne ma skrútilo od strachu, že toto raz skončí a pri mojom šťastí dokonca hrozne skoro, lebo to nejako poseriem a odoženiem od seba tohto nádherného, skvelého chlapa. A zovrelo ma druhýkrát, lebo som si uvedomila, že ak sa toho budem takto pekelne báť, tak to privolám ešte omnoho skôr.
A chcela som ho spoznať, vedieť o ňom úplne všetko. Polospiacim hlasom mi rozprával o detstve, o škole, rodinných dovolenkách a modelárskom krúžku. „A tvoja prvá láska?" Zasmial sa. „Volala sa Monika. Bola prvá z triedy, ktorej začali rásť prsia. Všimli sme si to na basketbale, keď jej hopkali pod tričkom. Až do ôsmej triedy som okolo nej len chodil a snažil sa vyzerať nenápadne. A potom sme spolu boli na svadbe mojej sesternice, lebo Monika bola nejaká rodina zo ženíchovej strany. A tam som vedel, že to bude moja šanca. Vybavil som si, aby ma posadili k nej. Celý večer sme sa smiali a kecali a pili sme tajne slivovicu. Ja už som živo videl, ako ju ťahám dozadu za kulturák... A ona sa tak ožrala, že ledva udržala oči otvorené a namáčala si dlhé copy do kôprovej omáčky. A tak si ju pamätám - ako bľabotajúceho antisexuálneho tvora so spermatózne zabielenými vlasmi." Musela som sa smiať, ale kričala som „To je tak strašne nespravodlivé! Kráska, ktorej hopkajú prsia na basketbale, raz sa ožerie a hneď z nej vyrobíš omáčkové monštrum!"
A potom som sa opýtala: „Aká je tvoja sexuálna fantázia?" Ani dlho nerozmýšľal: „Dve černošky. Jedna mliečna, druhá horkočokoládová." Stuhla som. Aha. Tak toto je to „Dávaj si pozor, Veronika, čo sa pýtaš, lebo sa ti môže stať, že dostaneš odpoveď." Šla som akože na záchod a z kúpeľne som (zaliata slzami a v najtemnejšom zúfalstve) volala Saške. „Čo ti šibe? Veď je to len sen. Každý ich má. Nehovor mi, že tvoj najerotickejší sen je ‘misionárska poloha s dlhoročným manželom‘," krotila ma ospalým, spomaleným hlasom. „A choď už spať. Alebo vieš čo? Prekvap ho, natri sa čiernym krémom na topánky a šepkaj mu s jamajským prízvukom nejaké prasačiny!" smiala sa tá mrcha.
Vrátila som sa do postele, slzičky utreté, opuch očí v prítmí chvalabohu nespozorovateľný. Všuchla som sa k nemu a on mi do ucha zašepkal: „To som ťa len naťahoval s tými černoškami. Ty si moja najerotickejšia fantázia..." V hlave sa mi rozlial pokoj a mier. Ježiš, to sa dobre počúva! Klam ma, zlatko, viem, že klameš, ale hovor mi takéto sladké lži a ja budem šťastná...
A rozhodla som sa, že tohto muža chcem. Navždy.
