To, že teta Nora Beňačková sexuálne zachrípnutým altom vrní slová ako „motýľe, kľepať, moľetný", som čoskoro zakceptovala. Veď nie každému narástol blavácky, našsky tvrdý zobák. Musia aj Stredoslováci rozumieť! Veď aj moji bratranci z Veľkého Krtíša hovoria „pľech, koľiba, koľeno". Ale prečo zaslúžilý umelec súdruh Karol Machata buráca hromovým hlasom „Skryme sa, idú poliši!", keď u nás sa policajtom už dávno hovorí „chlpatí", som pochopiť nevedela.
Slová ako papľuh, lotor, lapaj a fiškus som poznala z rozprávok. Dobšinského. Ale vždy ma zarazilo, keď zneli z filmu z roku 1986. Veď tak sa už nerozpráva, mami! Prečo používajú tie zastaralé slová? A moji rodičia, namiesto toho, aby ma po správnosti vyhrešili za neúctu k poctivej súdružskej práci, mi otrávene prezradili: „Lebo naši proste nevedia robiť dabing. Čechom to ide omnoho lepšie." Odvtedy som sledovala telku s omnoho väčšou nedôverou. A zo slovenského dabingu som začala mať dokonca zimomriavky.
Po revolúcii som čakala výrazné skvalitnenie. Trhové prostredie, vysoká konkurencia. Nie? Teraz už to budú musieť robiť lepšie. Ó, ako som sa mýlila!
Keď za z nejakého svalnatého sexy herca ozval vysoký adolescentný hlas Mira Nogu, prepadávali ma náhle žalúdočné kŕče. A pamätáte si na Dempseyho a Mejkpísovú? „Dempsey, ty podliak! To ti nedarujem!" Len si to pekne prečítajte nahlas. Kričíte takto na suseda, ktorého pes vám okakal rohožku? Myslím, že nie. Myslím, že poviete úplne, ale úplne iné slová.
Včera sme videli kúsoček nejakého akčáku. „Ste obyčajný surovec. Mali by vás zavrieť, až sčernáte!"
Ak poznáte originál, možno vás prekvapí, že vo chvíli, keď prostitútka lascívne prehovorí na detektíva „Wanna fuck?", v slovenskej verzii sa ozve „Chceš si zapichať?" Áno, aj mne ide pena z huby.
Ale toto asi celkom chápem. Je to vec výchovy diváka. Chcú moje jemné ušká uchrániť pred nepeknými, mrzkými výrazmi. Ešte by som sa skazila, no nie? Preto namiesto „Are you fucked up, you motherfucker?!" počujem prijateľnejšie „Zle si sa vyspal, chlapče?"
Snažili sme sa s Viktorom prísť na to, čo je na tom dabingu také hrozné. Samozrejme to, že výslovnosť našich hercov je rovnaká, ako v päťdesiatom štvrtom. Potom to, že používajú slová, ako z Rysavej jalovice. Alebo z „Keď báčik z Chochoľova umrie". Ale je tu ešte niečo, čo urobí aj z Forresta Gumpa a Schindlerovho zoznamu nepozerateľnú sračku.
Viktor na to prišiel: „Ty kokos, ja už viem! Veď oni to hrajú!" A naozaj, prepli sme na českú telku, kde čeština rozumne, nenápadne a prirodzene nahrádzala pôvodný jazyk. U nás to bolo naopak. Pôvodný, určite nezaujímavý scenár teprve teraz vynikol v tvorivom prednese našich skvelých hercov! Dušan Cinkota v úlohe majiteľa kníhkupectva! Hrá Tom Hanks. Ale ten Dušan je tam vidieť akosi viac. Lebo každé slovo prednáša z výrazom hodným pôvodnej rozhlasovej hry.
Skúste sa doma započúvať do slovensky nadabovaného filmu so zavretými očami. Hviezdoslavov Kubín šuviks. „Počúvaj, nerobia si oni z toho dabingu srandu?" rozvíjal Viktor konšpiračnú teóriu. Ale nie, len im tie scenáre píšu ľudia, čo tam sedia od prvého historického televízneho vysielania.
Začali sme teda sledovať výhradne slovensky nadabované filmy. Náš vzťah to neuveriteľne oživilo. Mali by ste nás počuť. Čítajte nahlas: „Somár akýsi! Čo nevieš, že som pol druha hodiny dlážku ometala?" „Drahá, nože sa poberme!" „Veď sa tak nenáhli! Hľa, času je ešte dostatok!" „Doparoma, tí svinskí poliši mi naparili pokutu ako hrom!" A podobne.
Len ma štve, že moje dieťa už pravdepodobne nebude slovensky nadabovaným filmom vôbec rozumieť.
