Tak za prvé: chcem ti fakt poďakovať za to, že si dnes zachránil Viktorovi život na tej diaľnici. Ja viem že je blbec a chodí 160 aj keď sneží, ale neboj, už sa to nestane. Ja sa o to postarám. Veď uvidíš, ako mu vyčistím žalúdok, keď príde večer domov.
A práve mi volal (vidíš, to nechápem, ako si to zariadil s tou telepatiou), že mal letné gumy a šiel 180, nie 160. Tak vlastne dík, že si ho postrašil. Už mu nadávať nebudem. Má dosť, že skoro nabúral. Asi tie ponaučenia robíš predsa len lepšie ako ja.
Tiež ti chcem poďakovať za tie obligátne veci ako je zdravie, rodina (a tie nové vzťahy s nimi všetkými!), strecha nad hlavou, práca, kamaráti. To špeciálne! Obklopil si ma v poslednej dobe takými nádhernými dušami, že som úplne zabudla, ako mi predtým bývalo často smutno a aká osamelá som sa cítila. Neviem, či je to tým, že sú zrazu takíto ľudia okolo mňa, alebo tým, že si mi dal niečo, kvôli čomu som zrazu schopná ich vidieť. Nech už je to akokoľvek, ďakujem ti za to.
Ďakujem ti, že si ma konečne odblokoval, lebo len ty vieš, ako som trpela tým, že nemôžem spievať ani písať. Zrazu mám dve kapely a píšem ako drak! Teda ale, mohol by si vo voľnom čase niečo spraviť s tým nedostatkom bubeníkov. Však kvôli rovnováhe, nie? Načo si stvoril sto miliónov gitaristov? Teda sorry, ty asi vieš, aký máš plán. V pohode, nemusím mu vždy rozumieť.
A najviac ti ďakujem, a to ty ale vieš, za to duchovno a to všetko. Viem, že to nemá každý a preto som za to vďačná špeciálne. Že nemám to zničujúce prázdno, čo som mala, kým som si myslela, že všetko je len hmota.
Práve mi Viktor napísal esemesku, že ma ľúbi a že už nebude baliť baby. No, to určite! Dohliadni naňho v tých Košiciach trochu. Ale vidíš – láska je super. Tvoje vrcholné dielo. Na tú máš byť prečo pyšný.
A moc díky za uzdravovanie. Sorry, že som reptala proti svojim chorobám, ale dnes im trochu viac rozumiem a vlastne ti ďakujem aj za ne. Bez nich by som nebola tam, kde teraz som.
A vieš za čo ti asi normálne kúpim kyticu? Za zmysly. A všetko, čo ich tak pekne sýti. Hudba je proste neuveriteľná! Aj vizuálno môžem, to, čo si teraz urobil s tými stromami, je fakt paráda. No a včera čo sme jedli v číne na obed – niekedy ťa tam musím zobrať. Budeš hotový, aké robia tofu.
A pamätáš sa, čo som hovorila v lete po tom Egypte? Tak to stále platí. Plávanie medzi tropickými rybkami a koralmi bol asi najkrajší zážitok, aký som cez oči mala. Vtedy sme boli spolu blízko, pamätáš? Smiali sme sa tam od šťastia a mne preto furt natekala do šlauchu voda.
Tak, Bože, musím končiť, ale nezabudni, že ťa mám fakt rada a aj keď na teba občas zabudnem, viem, že ty sa mi zase nejako pripomenieš. V tom ti totálne verím.
Maj sa pekne, pozdravuj všetkých svätých chalanov!
P.S. A prosím ťa, keď budeš mať čas, kukni sa na to liči, čo mám na parapete. Vôbec nerastie a žltnú mu listy. A pritom ho poctivo polievam! Tu už asi len ty pomôžeš.
