Na základnej škole som bola celkom slušné dievča. Samé jednotky počas celej dochádzky. Mala som všeho-všudy dva prúsery:
1. Učiteľka ma nespravodlivo obvinila, že som sa naháňala okolo vešiaka(no povedzte - môže súdny človek naháňať sám seba?) a zhodila som jejna zem béžový baloňák. To bolo v prvej triede. Už sa kvôli tomu sícenebudím zo sna, ale trauma to bola pekelná.
2. Tento prúser už na mňa nebol namierený nespravodlivo. Priznávam, žesom bola jeho aktívnou účastníčkou. Dokonca povedala by sominiciátorkou. Napísali sme so spolužiačkou Katkou druhej spolužiačkeKatke do peračníka neslušný lístoček. Výrazy v ňom spomenutépodrobnejšie uvádzať nebudem, ale neboli to dokonca ani vulgarizmy. Lentaké detské žvatlavé výrazy pre genitálie. (Dá sa domyslieť.) A ona násnabonzovala a ja som plakala a bola som sa s plačom ospravedlniť paniučiteľke. Ona to blahosklonne prijala. Ale aj tak ma nezačala mať rada.
Na strednej škole som už bola grázel. Fajčila som na záchode.Vyrušovala som. Strašne. Okrem toho, že som nahlas vykrikovala svojenázory na preberané učivo, som sa vždy zabávala s niektorým zospolužiakov. Mám doma plný šanón perverzných lístočkov.
Večne som bola vyhodenáza dvere, aby som sa vraj „vysmiala". Raz som strieľala po triedečerešňové kôstky. Poznáte to? Dáte si klzkú kôstku medzi palec aukazovák a prudko prsty stlačíte. Kôstka vystrelí, často niekomu dooka. Proste zábava. Bohužiaľ však nie som úplne najšikovnejšia astrelila som nášmu profesorovi do čela. (Prepáčte, pán Csóka.) Šesťchalanov za to dostalo neospravedlnenú hodinu. Ja nie. Nepriznala somsa.
Našaškola bola pokroková. Hneď prvý týždeň školy v prvom ročníku smestrávili na zážitkovom pobyte (niečo ako pioniersky tábor). Aby sme saspoznali, zblížili, pocítili spolupatričnosť. Jednou z aktivít bolonatáčanie akože videoklipu na kameru. My sme urobili taký krátkysadomaso filmík. S obojkami na krku, čiernymi sieťkovanými pančuchami av minisukniach sme bičovali jedného ochotného spolužiaka. Tietopríjemné pobyty sa po skúsenosti s nami radšej zrušili.
Tiež som sa ulievala ztelesnej. Dá sa vyzerať pankáčsky, keď máte na sebe rozgajdané teplákya tenisky? Tak sme radšej v šatniach kradli desiate šťastnejšímspolužiakom, ktorým mama urobila chleba. Roman, tvoje rohlíky so šunkouboli na-ma-ka-né! Máš u mňa obed.
Pri tom všetkom som sastrašne bála triednej. Keď som ju zbadala na konci chodby, rozbúchalosa mi srdce a oblial ma studený pot. Všetci sme sa jej báli.
Na triednických hodináchsom premáhala mdloby a nenápadne rozdýchavala tachykardiu. Nikdy vživote som sa tak nebála, ako keď sa mi náhle pozrela do očí.
Na stretávke po piatich rokoch som videla, že je to normálna, príjemná baba. Asi som predtým jednoducho nemala čisté svedomie. Na vysokej už somnebola grázel. Naopak, bola som dobrý študent a blicovala som len veľmimálo. Práce som odovzdávala načas, na konzultácie som chodila. Lenobčas ten (túžobne som verila, že dávno zabudnutý) grázel zo mňa nachvíľku trochu vyliezol. Zrazu som sa pristihla, že drzo a sebecky vykrikujem svoj názor na to, čo prednášajúci hovorí. A smejem sa ako koza. Ach jo.
